Mal dobre platenú prácu, priateľku, žil v centre Brna, napriek tomu začal cítiť, že niečo v jeho živote nie je úplne na správnom mieste. Pavel Klega, známy pod prezývkou Pavel Adventurer je cestovateľ, pre ktorého sa práve cesta a spoznávanie stali cieľom. Napriek tomu, že sa mohlo zdať, že má v istom momente v živote úplne všetko, on to vnímal inak. A preto sa vydal za novými zážitkami.
Ak hľadáte odvahu na to, uskutočniť svoje sny, práve český cestovateľ Pavel Klega môže byť pre vás dobrou inšpiráciou. Keď mal 28 rokov rozhodol sa opustiť prácu a vyraziť za dobrodružstvom. Nesnažil sa iba rýchlo dostať do nových krajín a odškrtnúť si ich zo zoznamu, ale cestoval pomaly, stopom, spoznával miestnych ľudí a kultúry. Snažil sa na chvíľu žiť ako domáci. Jeho kroky viedli stopom z rodných Čiech, cez Blízky východ až do Afriky a čakalo na neho dva a pol ročné dobrodružstvo.
Všetky tieto svoje zážitky dokumentoval pomocou fotografií a videí, z ktorých pri sledovaní srší neuveriteľná autenticita. Ak chcete spoznať kus sveta, Pavel Adventurer je tým správnym cestovateľom, prostredníctvom ktorého nasajete nie iba nové informácie, ale občas sa budete cítiť, ako by ste miesta v jeho videách navštívili spolu s ním.
V rozhovore s Pavlom Klegom sa dozviete:
- Prečo sa rozhodol opustiť prácu a spoznávať svet?
- Aké boli jeho cestovateľské začiatky?
- Koľko krajín a kilometrov sa mu podarilo stopom pri ceste do Afriky precestovať?
- Čo bolo na jeho ceste najdrahšie a naopak, na čo nechcel minúť žiadne peniaze?
- Akým pravidlom sa riadi pri cestovaní?
- S akými negatívnymi zážitkami sa stretol?
- Čo ho, naopak, na cestovaní najviac baví?
- Prečo sa rozhodol svoju cestu dokumentovať?
- Kam by sa chcel vydať ďalej?
Sám seba označujete ako profesionálneho bezdomovca. Ako to začalo a čo bolo hlavným dôvodom toho, že ste sa vydali na cestu?
Ahoj, zdravím všetkých vašich čitateľov. Po škole som pracoval v Brne ako analytik pre jednu novozélandskú spoločnosť. Práca ma po roku prestala napĺňať a tak som riešil, čo ďalej. Chvíľu som predával zelené potraviny. Potom ešte raz skúsil prácu analytika. Potvrdilo sa to isté, moja duša nebola šťastná.
Peniaze z výplat zo zamestnaní plnili moje bankové konto, ale v mojom srdci bola čierna diera. V tú chvíľu som nevedel, čím by som sa živil a tak prišiel na rad môj sen – cesta okolo sveta. Hovoril som si, teraz alebo nikdy. A tak som urobil ťažké rozhodnutie, aby som mal ľahký život. Rozišiel som sa s priateľkou, odišiel z práce a vyrazil s batohom precestovať svet stopom.
Ako vyzeral váš život predtým?
Povedal by som, že úplne normálne. Robil som to, čo všetci ostatní. Usilovne študoval a potom tvrdo pracoval. Rozdiel bol v tom, že za ukázala moja dobrodružná povaha. Prvýkrát som do sveta vyrazil v 18 rokoch na letnú brigádu do Londýna. Vtedy som si zamiloval ten pocit z niečoho nového, iného, cudzieho.
V 23 rokoch som prvýkrát vyrazil s kamarátkou stopovať. Vo svojich dobrodružných potulkách som pokračoval a v 28 rokoch došlo na veľkú púť s otvoreným koncom.
Čo vás najviac lákalo na slobodnejšom spôsobe života? Naplnili sa vaše očakávania?
Na ceste som si začal plniť jeden sen za druhým. Spoznával som nových ľudí, skúšal netradičné jedlá, spoznával iné kultúry a mentality a hovoril cudzími jazykmi. To všetko ma bavilo a moje srdce neuveriteľne napĺňalo.
Ako u vás vznikla láska k cestovaniu?
Ako malý chlapec som bol úplne po prvýkrát v zahraničí u vás na Slovensku. Poriadne cestovanie začalo až so stopovaním po Európe. Najprv som jazdil po západnej Európe, Francúzsku či Španielsku.
Potom ma začala zaujímať viac východná Európa a hlavné balkánske krajiny ako Srbsko, Rumunsko alebo Albánsko. Keď som v roku 2012 prišiel stopom do Istanbulu, tak som cítil, že teraz už môžem vyraziť do celého sveta.
Koľko trvala napokon táto vaša cesta stopom, na ktorú ste sa vydali v 28 rokoch?
Moja cesta stopom do Afriky trvala dva a pol roka, navštívil som 23 krajín, stopol 290 áut a prešiel 22 596 kilometrov.
Dá sa stopovať skutočne všade? Mali ste s tým niekde väčší problém?
Áno, dá. V každej krajine stopovanie funguje trochu inak v závislosti na kultúre a mentalite ľudí, ale akonáhle človek strávi na danom mieste nejaký čas, tak nakoniec príde na to, ako sa pomocou ľudí posúvať ďalej za poznaním a svojím snom.
Podarilo sa vám potvrdiť, že sa dá cestovať skutočne aj bez alebo s minimom peňazí? Čo bolo na vašej ceste najdrahšie?
Všetko záleží na tom, ako je človek stavaný a aké má potreby. Keď je však ochotný uskromniť, tak sa dajú finančné náklady zložiť na minimum.
V rámci môjho projektu Stopom do Afriky bola výzva presúvať sa iba stopom, čo znamená, že za dopravu som neutratil nič. Jediný nutný výdaj bol za jedlo a občas nejakú ubytovňu, keď som práve nespal niekde vonku v prírode alebo u niekoho doma. Ďalší nutný výdaj boli víza alebo nejaká baterka do foťáku, pretože celú cestu som patrične dokumentoval.
Aký spôsob ubytovania počas ciest preferujete?
Keď sa dá, tak tú najľudovejšiu, to znamená ubytovne, hosteli, couchsurfing, či u niekoho doma a keď bolo treba naplniť samotu, tak niekde sám v prírode. Je to jednoducho preto, že takto sa človek stretne s ďalšími cestovateľmi alebo domácimi, čo by sa mu v hotelovej izbe nestalo.
Ako vyzerá váš spôsob cestovania? Snažíte sa spoznávať viac ľudí, kultúru alebo zameriavate sa na krajinu a jej možnosti?
Najviac ma zaujímajú ľudia, ich zvyky a kultúra. Pobyt v prírode rovnako milujem, a tak som najčastejšie jazdil na vidiek či do hôr, kde som našiel pokoj a ľudí, ktorí žijú skromne a tradične.
Máte nejaké svoje vlastné pravidlo, ktoré ste dodržiavali pri cestovaní?
Človeka cestovanie preverí, otvorí sa a akosi zľudští, čo sú všetko žiadané výstupy takýchto výprav. Človek si tak vytvorí množstvo svojich morálnych pravidiel ako pristupovať a miestnym ľuďom a prírode. Jedno z nich bolo, že som sa vždy naučil aspoň 3P – pozdraviť, poprosiť a poďakovať v rodnom jazyku daného človeka. To všetko vždy prinieslo mnoho dobrého.
Kde ste sa pocitovo cítili najlepšie? Ku ktorej krajine alebo kultúre vás to najviac ťahá?
V roku 2011 som Afriku navštívil po prvýkrát a síce Maroko. To ma veľmi ovplyvnili a od tej doby to moju dušu tiahlo do arabského sveta, kde som nakoniec strávil väčšinu času na mojej ceste.
Konkrétne v Egype, kde je dosť lacno a ja som v priebehu jedného roka žil na niekoľkých známych miestach, akými sú Dahab pri Červenom mori, Svätá Katarína v srdci Južného Sinaja, kde je známa Mojžišova hora či v oáze Siva, o ktorej som urobil svoj prvý dokument.
Prvý dokument Pavla zo Sívskych oáz v západnom Egypte
Dostali ste sa aj do nejakej nebezpečnej situácie? Pri cestovaní alebo samotnom stopovaní?
Tak určite, nebezpečné situácie na nás číhajú aj vo vlastnej krajine. Ale napríklad v Kuvajt city v šítskej mešite vybuchla bomba v júni 2016 a ja som sa tam bol pozrieť a niečo nakrútiť. To sa však nepáčilo miestnej polícii a zadržala ma. Po výsluchu som strávil jednu noc vo väzbe.
Okrem sociálneho nebezpečenstva na človeka číha v prírode aj nebezpečenstvo zvieracie. Na stretnutie s divokými zvieratami nakoniec nedošlo, ale počuť podivné zvuky z diaľky vždy naháňalo hrôzu, až mi behal mráz po chrbte.
Na svojom Youtube kanáli máte aj videá zo svojich ciest, kde môžeme vidieť niektoré vaše zážitky. Išli ste do toho aj s touto ambíciou?
Pred cestou mi kamarát povedal, aby som ju celú nakrútil. Kúpil som si kompaktný fotoaparát a gopro. Cítil som vtedy, že samotné bytie na ceste by ma nebavilo a tak sa mi stalo zmyslom celú cestu dokumentovať najprv slovom a fotografiami a nakoniec moje srdce zahorelo po točení filmov.
Na ceste sa striedali momenty, kedy som viac cestoval a spoznával a kedy som sa niekde usadil a zábery dával dokopy.
Dokument, ktorý mapuje Pavlove prvé dva mesiace počas cesty stopom do Afriky
Mali ste v niektorej krajine problém s natáčaním?
V každej krajine bolo treba najprv pochopiť mentalitu ľudí a ich vzťah ku kamere. Preto som kameru vyťahoval až po niekoľkých dňoch. Či už na ulici alebo u niekoho doma, vždy bolo potrebné vytvoriť vzťah s ľuďmi a získať si ich dôveru a potom už bolo natáčanie jedna radosť.
Zmenilo cestovanie váš pohľad na svet? Bolo miesto, ktoré ste navštívili a povedali ste si, že tu to musia mať ľudia skutočne ťažké?
Určite. Zmenil som sa celý od základov. Zmenil sa mi celý môj život a jeho smerovanie. Bola to pre mňa obrovská transformácia, za ktorú som neskutočne rád.
Plánujete pokračovať vo vašich cestách? Ktorá krajina vás najviac do budúcna láka?
Určite by som sa chcel vracať do Arábie, a to konkrétne do Egypta na Sinajský polostrov k Červenému moru, tak to cítim ako môj druhý domov, kde som žil v prechádzajúcich životoch. Z nových destinácií ma láka poznať krajiny centrálnej Ázie alebo Južná Amerika.
Ešte viac dobrodružných zážitkov a fotografií profesionálneho cestovateľa Pavla Klegu, známeho aj ako Pavel Adventurer, nájdete priamo na jeho oficiálnej stránke alebo profiloch na Instagrame či Facebooku. Unikátne videá, pri sledovaní ktorých sa budete cítiť ako vo vzdialených krajinách priamo s domácimi, zas nájdete na tomto Youtube kanáli.
Nahlásiť chybu v článku