Filmový svet má stále čo ponúknuť. Zaujímavých námetov neubúda ani po viac ako storočí, kedy sa svetová kinematografia prakticky zrodila. Samozrejme, tak, ako možno v celosvetovej filmovej knižnici nájsť kvalitné snímky, možno tam nájsť aj tie brakové. A aj keď žiadne produkčné štúdio sa nechce presláviť tým, že nakrúca veľmi zlé filmy, jedno také predsa len existuje. A na tupých nápadoch zarába stovky miliónov dolárov.

The Da Vinci Treasure, Halloween Night, 100 Million BC či Sunday School Musical sú názvy filmov, ktoré niečo pripomínajú, ani zďaleka však nejde o projekty z dielne známejších a podstatne väčších filmových štúdií. V skutočnosti ide o nízkorozpočtové projekty, s ktorých autorstvom sa chváli americká produkčná spoločnosť The Asylum. Áno, je to ten istý producent, ktorý svetu dal šialenú sériu žraločích filmov pod názvom Žralokonádo (Sharknado) či „(ne)pokračovanie“ Titanic II. Toto ale ani zďaleka nie sú ich jediné filmárske výstrelky. Na konte ich majú už stovky a čo všetkých možno prekvapí – aj napriek tomu, že ide o béčkové (ba až céčkové) snímky, diváci ich zbožňujú a spoločnosť na nich zarába neskutočné peniaze. Tie sa dokonca dajú rátať na stovky miliónov dolárov.

Nízky rozpočet a zlý výsledok

Zistiť presný počet produkčných filmových spoločnosti, ktoré vo svete filmu existujú, je prakticky nemožné. Z ich radov však niektoré vyčnievajú viac, aj keď si ich existenciu mnohí filmoví diváci ani len neuvedomujú. Filmový divák skrátka ide po filme a meno produkčného domu, ktoré mu pohyblivú audiovizuálnu lahôdku naservírovalo, neregistruje a nerozlišuje. Mnohé filmové produkčné spoločnosti a štúdiá sú pritom dokonca aj žánrovo vyhradené. A to je aj prípad spoločnosti The Asylum, ktorá sa vyprofilovala ako výhradný producent zlých filmov.

Nezávislá filmová produkčná a distribučná spoločnosť The Asylum vznikla v roku 1997 a jej zakladateľmi je trojica spoločníkov – režisér David Michael Latt a bývalí výkonní producenti spoločnosti Village Roadshow David Rimawi a Sherri Strainová. Tí sa rozhodli, že pri tvorbe filmov potrebujú voľnejšiu ruku a keďže nad ich bláznivými nápadmi vedúce osobnosti väčších rýb Hollywoodu často len neveriacky krútili hlavami, založili si vlastné miesto, ktoré (takmer) s ničím nebude mať problém.

Tak vznikla produkčná a distribučná spoločnosť zameraná výhradne na nízkorozpočtové snímky, ktoré namiesto kín poputujú rovno do video distribúcie (v angličtine sa pre tento biznis model používa termín straight-to-video). Samozrejme, spočiatku to ľahké nebolo.

Geniálny biznis plán

Konkurovať väčším štúdiám, ktoré dokázali chrliť komerčne úspešnejšie horory, na ktoré sa The Asylum spočiatku zameriavalo, bolo likvidačné. Trojica spoločníkov to však so svojou produkčnou spoločnosťou vôbec nevzdávala a svoj podnikateľský zámer vylepšila. Rozhodli sa produkovať filmy, ktoré (ne)nápadne pripomínajú slávnejšie a nákladnejšie projekty väčších konkurentov. Aký to malo zmysel?

Bolo to prosté. Do filmov The Asylum nikdy nevrážal desiatky miliónov dolárov, ale držal sa „pri zemi“ s budgetom do, respektíve aspoň trošku nad miliónom. Navyše, štartoval v dobe, kedy videopožičovne existovali nielen vo virtuálnom, ale v reálnom priestore. To im poskytovalo možnosť distribuovať svoje filmy kde sa len dalo a pomerne rýchlo a lacno. A tu nastáva geniálny trik.

Pre The Asylum bol divák (ako aj pre akékoľvek iné filmové štúdio) len chodiaca pokladnica a bol im jedno, čo im naservírujú. Ako ich však zaujať, keď je konkurencia tak veľká a silná? Prišli teda s nápadom – keď veľké štúdio vydá veľkolepý projekt, oni pár dni pred alebo po jeho premiére rovno na videu uvedú podobnú snímku, čím diváka obalamutia. To sa ukázalo ako veľmi dobre fungujúci model, pretože mnoho filmových fanúšikov pred regálmi vo videopožičovni vôbec netušilo, že Transmorphers nie je to isté ako Transformers. Vďaka tomu prichádzalo štúdio k ľahko zarobeným miliónom a po pomerne dlhú dobu.

Vykrádačka s mizerným scenárom a ešte horšími efektami

Nízkorozpočtové filmy, ktoré sa (ne)nápadne podobali na nákladnejšie filmy konkurencie produkovalo The Asylum ako na bežiacom páse. V ich verzii vzniklo napríklad H. G. Wells’ War of the Worlds (2005), ktorý vyšiel v rovnakej dobe ako Spielbergova verzia, King of the Lost World, ktorý bol lacnejšou verziou King Konga, Snakes on a Train, ktorý „konkuroval“ snímke Snakes on a Plane či The Da Vinci Treasure, ktorý bol akousi pseudoverziou Da Vinciho Kódu. Všetky tieto (a aj zvyšné z ich tvorby) mali vždy spoločných menovateľov – snažili sa podobať na svoje nákladnejšie „alter egá“, mali mizerný scenár, ešte horšie efekty, ktoré vyzerajú, akoby boli vyrobené v lacnom grafickom programe a o hereckých výkonoch hlavných predstaviteľov radšej pomlčíme. Je však zaujímavé, že spoločnosť dokázala takto prežiť dodnes.

Samozrejme, The Asylum sa kvôli tomuto dostalo do niekoľkých problémov. Podľa konkurencie, ktorú očividne tvorcovia lacnejšej produkčnej spoločnosti vykrádali, došlo k porušeniu zákonov a došlo k niekoľkým súdnym konaniam. Žiaden z procesov sa však pre The Asylum neskončil zdrvujúco a v podstate im len bolo nariadené, aby podobne vyzerajúce a znejúce filmy vydávali na video neskôr ako konkurencia v kinách.

Lacné filmy diváci žrali, aj keď boli len veľmi lacnou (ba priam až výpredajovou) napodobeninou ich prepracovanejších predlôh. Nevadilo im dokonca ani to, že ich vlastne niekto oklamal (aj keď výnimky sa našli). The Asylum pritom nebalamutil len názvami filmov. Aby poskytol čo najdôveryhodnejšiu kópiu, prispôsobil filmu aj obal videokazety či DVD, aby sa dal čo najľahšie zameniť za originálny film.

Zábavné braky

Z malej a nezávislej produkčnej spoločnosti sa postupom času stal pomerne kultový a známy pojem. Vďaka vysokým zárobkom si mohli dovoliť produkovať aj väčšie a komerčne úspešnejšie filmy. Vzhľadom na to, že ich však diváci poznali ako „tú produkčku, ktorá točí tie zábavné braky“, nechceli od tohto zámeru za nič upustiť. Postupom času tak ešte viac pridali na produktivite a vydávali do 15 filmov ročne. Väčšina zostala stále napodobeninami, no pribúdali aj originálne, vlastné námety neinšpirované ničím.

Azda najznámejšou filmovou sériou z ich tvorby je Žralokonádo (Sharknado), ktoré sa dočkalo až siedmich samostatných filmov, no v podstate v nich išlo vždy o to isté – vzdušný vír plný žralokov pustoší Ameriku a jeden hrdina ju zachraňuje. Tak ako mnoho predchádzajúcich filmov, aj táto séria bola z veľkej časti založená na nelogických krokoch postáv, mizerných špeciálnych efektoch a bizarných nápadoch. Kto Žralokonádo videl, ten nám istotne dá za pravdu.

Pozri aj:

Má hodnotenie len 29 percent: Žralokonádo je najlepším z najhorších filmov, aké kedy vznikli

Viac ako 500 projektov, tvoria aj pre Netflix

Dnes má na konte spoločnosť The Asylum viac ako 150 filmov, spolupracovali na celkovo 500 projektoch s inými spoločnosťami a jej pád sa ani zďaleka neblíži. Neuškodil jej dokonca ani zánik videopožičovní, čo bol dlhé roky prakticky jediný spôsob, ako oklamať nič netušiacich divákov, že to, čo si idú požičať, nie je to, čo práve hrajú multikiná. Rovnako ako všetci, aj oni sa presunuli jednoducho do online priestoru a na streamovacie služby, kde dokážu stále zarábať stovky miliónov dolárov ročne. Veľký zárobkom dopomáha aj fakt, že The Asylum nakrúca filmy aj pre americkú televíznu stanicu SyFy či streamovaciu službu Netflix (ide o seriály Z Nation a jeho spin-off Black Summer).

Aj keď sa podobný úspech predpovedať vopred nedal, The Asylum dokázalo skutočne veľa. Za málo peňazí totiž zvládlo natočiť viac ako 150 tupých brakov, ktoré sú tak zlé, až sú dobré a fanúšikovia ich skutočne žerú. Navyše nie preto, že ide o áčkovú produkciu, ale práve preto, že ide o skutočne zlé filmy, ktoré si užijú všetci bez rozdielu. Len, samozrejme, treba mať určitý nadhľad.

A čo prekvapí ešte viac, v ich primitívnych filmoch sa pomerne často objavujú aj zvučnejšie mená Hollywoodu. Zlanárili napríklad Lindu Hamilton (Terminator), Davida Hasselhoffa (Baywatch), Taru Reid (American Pie), Carmen Electra (Baywatch, Scary Movie), Brucea Davisona (X-Men), Simona Rheea (Inception), Vivicu A. Fox (Kill Bill, Independence Day), Iana Zieringa (Beverly Hills 90210) či rockovú hviezdu Alice Coopera a mnohé ďalšie. A práve tieto mená sú znakom toho, že z The Asylum sa stal pojem aj napriek tomu, že z ich tvorby nič iné ako odpad nevzišlo. Objaviť sa totiž v ich filme znamená vedieť si vystreliť zo seba samého a takto so svojou slávou viaceré hollywoodske hviezdy operujú. Čo po tom, že sa objavia vo filme, ktorý je otrasný od A po Z – najmä, že pobavia divákov. A to The Asylum nepochybne robí.

A, samozrejme, aj mnohé ďalšie. Celý výber z tvorby The Asylum nájdete napríklad aj tu.

Pozri aj:

10 najsledovanejších seriálov na Netflixe a HBO GO na Slovensku

The New York Times, The Guardian, The Asylum, IMDb, YouTube.com/The Asylum - Official Trailers, ČSFD