Keby sa však naskytla možnosť zažiť halucinácie aj bez toho, aby bolo ohrozené vaše zdravie, alebo aby ste museli užiť halucinogénnu látku, chceli by ste si to vyskúšať? Vedcom sa totiž podarilo zostrojiť zariadenie, ktoré vám tento zážitok umožní. Pohrali sa trochu s virtuálnou realitou a zážitok je údajne veľmi autentický.

Nejde však len o zábavku. Vedcom trvalo roky, kým sa im zariadenie podarilo zostaviť a jeho úlohou je prísť na to, ako mozog spracováva podnety a ako rozlišuje medzi tým, čo je reálne a čo je halucinácia. Alebo je realita len špecifickým druhom halucinácie? Možno už čoskoro na všetky otázky vedci odpovedia vďaka prístroju z univerzity v Sussexe.

Celá práca je ešte vo vývoji, už teraz sa však objavili v publikáciách štúdie, ktoré porovnávajú efekt prístroja na halucinácie s efektom, ktorý vyvolávajú halucinogénne látky. Člen vedeckého tímu, ktorý na projekte pracuje, Anil Seth sa na nedávnej konferencii TED k halucináciám vyjadril veľmi zaujímavo: „V podstate halucinujeme celý čas. Avšak, keď sa na halucinácii zhodneme všetci, vtedy sa stáva realitou.“

Halucinácie sú mimoriadne užitočným nástrojom pri študovaní mozgu, pretože nám umožňujú sledovať mechanizmy, ktoré sa v mozgu pričiňujú o to, že prestane fungovať bežným spôsobom. Napriek spomínanej štúdie je však náročné porovnávať halucinácie vyvolané počítačom a halucinácie vyvolané drogami, ako sú napríklad LSD, alebo psilocybín, čo je látka obsiahnutá v tzv. magických hubách, pretože drogy pozmeňujú chemické štruktúry v mozgu, kým počítač nie. Je teda náročné izolovať to, čo človek vníma ako zrakovú halucináciu.

Preto Google vytvoril tzv. Deep Dream systém. Ten rozoznáva vzorce, na základe ktorých náš mozog interpretuje svet a znásobí ich tak, že napokon začneme vnímať aj veci, ktoré reálne neexistujú. Na začiatku Deep Dream testovali tak, že prezentovali jedincom obrovské množstvo záberov psov, následkom čoho sa im zdalo, že vidia psa aj tam, kde v skutočnosti nebol.

V upravenej verzii však využili aj priestory univerzity. Experimentu sa v roku 2013 zúčastnilo 12 účastníkov a vedci sa ich pýtali otázky, ako napríklad, či vidia farby a vzorce a či pociťujú stratu kontroly. Ukázalo sa, že ich vizuálne halucinácie boli podobné, ako po užití psilobycínu.

Druhého experimentu sa zúčastnilo 22 účastníkov a vedci im kládli otázky, ako napríklad, či majú pocit, že ich vnímanie je skreslené, alebo či sa im zdá, že čas je akosi pokrútený. Odpovede boli podobné tým, ako v prípade počítačových simulácii. Samozrejme, prístroj nedokáže reprodukovať halucinácie spôsobené drogami v plnej miere.

Stále je na čom pracovať a tvorcovia prístroja na halucinácie si myslia, že čím viac sa dokážu v budúcnosti s mysľou človeka pohrať, tým viac svojich tajomstiev odhalí.

Pozri aj: Dala si LSD a potom išla do kostola. Vznikla z toho táto kontroverzná fotoséria, ktorá rozdelila ľudí na dva tábory

sciencealert