Keď sa pozrieme na model slnečnej sústavy, tá je rozdelená na 4 planéty bližšie k Slnku, ktoré sú pevné a ďalšie 4 planéty, ďalej od Slnka, ktoré sú už ale plynné. Medzi nimi je gravitačná medzera, v ktorej sa nachádza aj pás malých planétok. Vedci sa začali zamýšľať, prečo je náš systém práve takto rozdelený a čo za tým stojí. 

Zdá sa, že medzera či priepasť medzi planétami udržala materiál pri ich vytváraní rozdelený a zabránila ich premiešaniu. Podľa štúdie uverejnenej v Nature Astronomy, keď sa mladé Slnko formovalo, tvorilo okolo seba najmenej dva disky. V jednom z nich sa udržiavali plyn a prach s nízkym tlakom, v druhom s vysokým. Tento jav opísali aj vďaka pozorovaniu vzniku hviezd v iných sústavách.

Ako uvádza IFL Science, materiály z týchto dvoch oblastí spôsobili, že sa nemohli zmiešať, a preto v našej slnečnej sústave vznikli dva odlišné typy planét. Bližší disk vytvoril kamenné planéty, ako je aj naša Zem a druhý zase joviálne planéty, teda planéty podobné Jupiteru, ako je Saturn, Urán a Neptún.

Vedci uvádzajú, že práve disky s odlišným tlakom spôsobili, že sa materiál nezmiešal a Slnko tak vytvorilo dva odlišné svety, ktoré sú oddelené veľkou gravitačnou bariérou medzi Marsom a Jupiterom. Táto bariéra našťastie nie je dokonalá. Ak by bola, prvky ako uhlík, ktoré sa vo veľkej koncentrácii nachádzajú za touto bariérou, by nemohli preniknúť až na Zem. A keďže uhlík je stavebný kameň života, nemohol by na Zemi vzniknúť.

Vedci v minulosti uvažovali, že bariéru spôsobil Jupiter kvôli svojej veľkej hmotnosti a tým vytvoril gravitačnú bariéru. Simulácie, ktoré teraz vedci ale uskutočnili, dokázali, že Jupiter je síce veľký, no bariéru by vytvoriť nedokázal a vznikla už na začiatku pri formovaní slnečnej sústavy.

Pozri aj:

Pátra po mimozemskom živote a ďalších záhadách vesmíru. Čína oficiálne spustila najväčší teleskop sveta