Niekomu jeden život nestačí a ideálne by bolo, keby sme boli nesmrteľní. Iní sa zas možno zamyslia nad všetkým, čím si počas života musíme prejsť a povedia si, že do 80 stačí. Vedeli ste však, že prirodzená dĺžka ľudského života je omnoho kratšia než 80 rokov?

Človek by sa mal dožívať 38 rokov

Ako uvádza portál Daily Mail, austrálski vedci z inštitútu Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation (CSIRO) sa rozhodli lepšie prizrieť ľudskej DNA a zistia, ako dlho by sme vlastne mali žiť. A ich zistenia sú skutočne zaujímavé. Ukázalo sa totiž, že prirodzená dĺžka ľudského života predstavuje 38 rokov. Vedci sa v tomto výskume zamerali nielen na človeka.

Vytvorili počítačový model, ktorý na základe dostupných údajov dokáže určiť, aká by mala byť prirodzená dĺžka života rôznych živočíšnych druhov, najmä stavovcov, a to tých stále existujúcich, aj dávno vyhynutých. Na základe genómu určili, že človek by sa mal dožívať približne 38 rokov a toľko sa kedysi aj dožíval. Napríklad, Neandertálci sa dožívali v priemere 37,8 roka. Dnes dosahuje priemerná dĺžka ľudského života dvojnásobok, za čo vďačíme modernej medicíne a zmeneným životným štandardom.

Donedávna bolo mimoriadne náročné určiť prirodzenú dĺžku života zvierat, najmä dlho žijúcich morských cicavcov a rýb. Technika sa však posunula vpred a dnes vedia vedci určiť prirodzenú dĺžku života takmer každého živočíšneho druhu. Samozrejme, potrebné je poznať genómovú sekvenciu daného druhu.

Koľko sa dožíva najdlhšie žijúci cicavec na Zemi?

Našťastie, vedci majú bohaté poznatky týkajúce sa genómovej sekvencie živých aj vyhynutých živočíchov. Podarilo sa im preto napríklad zistiť, že najdlhšie žijúci cicavec na Zemi, veľryba grónska, sa môže dožiť až 268 rokov, čo je o 60 rokov viac než sa domnievali doteraz.

Nové informácie týkajúce sa prirodzenej dĺžky života sa vedcom podarilo získať vďaka chemickému procesu, ktorému sa hovorí metylácia. Ten prirodzene prebieha v tele živých organizmov a je zodpovedný za správne fungovanie génov. S pribúdajúcim vekom sa však tieto chemické procesy takpovediac zbláznia a niektoré gény ostávajú poškodené. Práve tieto poškodenia umožňujú určiť, aké staré bolo zviera, keď umrelo.

Prirodzenú dĺžku života nezisťujú vedci len tak. Tieto údaje totiž môžu pomôcť v snahe ochrániť živočíšne druhy, ktoré sú dnes považované za ohrozené. Vedci môžu zistiť, aké je riziko, že živočíšny druh v dohľadnej dobe vyhynie a pokúsiť sa podniknúť potrebné opatrenia.

Pozri aj:

Vedci dokázali po prvýkrát zvrátiť biologický vek človeka. Odpoveďou na starnutie môže byť detská žľaza

Daily Mail