Anna Franková bolo nemecké dievča židovského pôvodu. So svojou rodinou sa počas druhej svetovej vojny musela skrývať pred Nacistami v nepoužívanom sklade v holandskom Amsterdame. Krátko pred koncom vojny však bola ich skrýša prezradená a rodinu deportovali do koncentračných táborov. Annu však nepreslávil pobyt v krutých podmienkach tábora, ale denník, ktorý si počas ukrývania písala.
Annin denník
Príbeh Anny sa začína 12. júna 1929, kedy sa narodila v nemeckom Frankfurte, no po tom, čo sa v roku 1933 dostal Hitler k moci, s rodinou odišli do Amsterdamu. Dúfali, že Holandsko do vojny nebude zapojené, no netrvalo dlho a vojská krajinu obsadili. V snahe vyhnúť sa deportácii do koncentračného tábora sa rodičia s Annou a jej staršou sestrou Margot, sa rodina začala ukrývať.
Na svoje 13. narodeniny dostala Anna denník, ktorý sa v podstate stal jej autobiografickou knihou. Zapisovala do neho všetko, čo zažívala v úkryte. Keď bol denník plný, začala písať do dvoch ďalších zošitov a nakoniec zapísala 360 papierov. Jedna vec je istá – milovala písanie. Svedčí o tom aj jej poznámka z 5. apríla 1944: „Keď píšem, môžem zo seba striasť všetky problémy.“
Kitty a Anna
Kitty bola Annina imaginárna priateľka, o ktorej písala: „Dúfam, že budem schopná zveriť sa ti so všetkým, keďže som to nikdy neurobila. Zároveň dúfam, že budeš mojou útechou a podporou.“
Mnohí si však myslia, že Kitty bola v skutočnosti Käthe Egyedi, Annina priateľka z detstva, ktorej písala listy. Käthe sa však po vojne vyjadrila, že si nemyslí, že si listy boli adresované jej. Je teda možné, že meno si Anna požičala z jej obľúbenej knihy Joop ter Heul.
Anna však vo svojom denníku nepísala len Kitty. V skorších zápiskoch písala aj Emmy, Marianne, Conny a Pop.
Tajný sklad
Dňa 5. júla 1942 dostala Annina sestra Margot oficiálne predvolanie do pracovného tábora. V snahe vyhnúť sa ťažkým podmienkam sa spolu s rodinou Hermana Van Pelsa a s Fritzom Pfefferom rozhodli ukrývať. Skrýšu našli v opustenej časti skladu, ktorý patril Ottovej firme. Zostali tam dva roky, počas ktorých dvaja Ottovi zamestnanci nosili rodinám jedlo a informácie o vonkajšom dianí.
Anna ako spisovateľka
Denník nebol len pohľadom do mysle tínedžerky. Ukázal aj skrytý spisovateľský talent, ktorý v sebe mala. Okrem denníka pracovala aj na niekoľkých príbehoch a dokonca začala písať aj novelu o čase strávenom v sklade. Písala aj citáty jej obľúbených autorov.
Zrada Frankovcov
Úkryt bol prezradený neznámou osobou, ktorá do dnešného dňa nebola odhalená. Nemecká tajná polícia vtrhla do úkrytu 4. júla 1944 a zatkla všetkých ôsmich ľudí, ktorí sa tam ukrývali. Následne boli deportovaní do koncentračného tábora Osvienčim, kde bola rodina rozdelená. Bolo to posledný krát, kedy Otto videl svoju manželku Edith a svoje dcéry.
Koncentračný tábor Bergen-Belsen
Anna a Margot strávili niekoľko mesiacov v Osvienčime, kde dvíhali ťažké kamene. V zime 1944 boli obe sestry prevezené do nemeckého tábora Bergen-Belsen a museli tak opustiť svoju matku, ktorá v tábore ochorela a zomrela.
Kruté podmienky a nedostatok jedla v Bergen-Belsen oslabili sestry a obe ochoreli na týfus. Zomreli len pár dní po sebe, prvá Margot, ktorá mala len 19 rokov a krátko po nej aj 15-ročná Anna. Zomreli len pár týždňov pred tým, ako 15. apríla 1945 tábor oslobodili britské jednotky.
Denník Anny Frankovej
Po vojne sa Otto Frank vrátil do Amsterdamu a zistil, že je jediný, kto Holokaust prežil. O smrti svojich dcér sa dozvedel po stretnutí dvoch sestier, ktoré s nimi boli v tábore. Keď neskôr našiel Annin denník, ktorý vzala Miep Gies, jedna z Ottových zamestnankýň.
Otto bol prekvapený z toho, čo v ňom našiel. „Bola to úplne iná Anna, akú som poznal. Netušil som o hĺbke jej myšlienok a pocitov,“ vravel Otto. Rozhodol sa preto časť jej denníka publikovať a Annin sen – stať sa spisovateľkou – sa stal realitou. Kniha Denník Anny Frankovej bola od jej vydania v roku 1947 preložená do 67 jazykov a stala sa aj námetom pre divadelné a filmové prevedenie.
Obvinenia v denníku
Miep Gies vravela, že ak by tušila, čo v denníku je, zničila by ho. Dôvodom bolo to, že Anna napísala mená všetkých, ktorí rodine pomáhali s úkrytom. Otto Frank nakoniec presvedčil Miep, aby si denník prečítala.
Kontroverzná kniha
Je ťažké uveriť tomu, že denník môže niekto považovať za kontroverzný, ale je to tak. Kritici knihu odsúdili, pretože v nej boli pasáže, v ktorých sa Anna zaujímala o svoje telo a niektoré boli dokonca označené za pornografické. Ide napríklad o úryvok: „Všade sú faldíky kože, ťažko to vôbec nájsť. Malá dierka pod tým je tak malá, že si vôbec neviem predstaviť, ako sa tam môže muž dostať, nie to ako odtiaľ vyjde dieťa.“
Podľa iných je denník falzifikátom, hoci rukopis bol niekoľko krát analyzovaný a nenašiel sa žiaden dôkaz o tom, že by šlo o podvrh.
thelistlove.com
Nahlásiť chybu v článku