Je vysoká 46 metrov a stojí na ostrove Liberty Island pred New Yorkom. V minulosti svojou polohou vítala lode s imigrantmi, ktorí smerovali do Ameriky a New Yorku splniť si svoj sen o svetlej budúcnosti. Socha symbolizovala to, po čom túžili. Slobodu, ústretovosť a nový začiatok.
Francúzi pre USA
Aj keď dejiny modernej Ameriky sa začali písať už skôr, najvýznamnejším dátumom v histórii USA je 4. júl 1776, deň kedy vyhlásili nezávislosť a vznikli Spojené štáty americké. Aj v dnešnej dobe 4. júl patrí v USA medzi najväčšie sviatky a vo veľkom ho občania oslavujú.
Nezávislosť USA vo veľkom podporovalo Francúzsko, píše portál History. Tí dokonca do Ameriky poslali aj svojich vojakov, aby bojovali na strane kolónií v snahe osamostatnenia sa od Británie. USA a Francúzsko tak malo medzi sebou nadštandardné vzťahy, ktoré pretrvávali a pretrvávajú až dodnes.
Po 100 rokoch od vyhlásenia nezávislosti USA chcelo Francúzsko tento akt povýšiť. Bolo rozhodnuté postaviť a darovať krajine za Atlantickým oceánom kolosálnu sochu, ktorá bude symbolizovať slobodu a nezávislosť, čiže hlavné hodnoty Spojených štátov a tiež priateľstvo medzi týmito dvomi krajinami.
Návrh a stavba
Pôvodne sa plánovalo, že by USA dostali sochu na sté výročie nezávislosti. Keďže však sochár Frédéric Auguste Bartholdi začal na realizácii projektu reálne pracovať v roku 1876, tento termín sa nestihol.
Bartholdi však na návrhu začal pracovať oveľa skôr a v roku 1871 išiel do New Yorku. Už v tej dobe uvažoval o soche s fakľou v ruke. Inšpiráciu našiel v Rodoskom kolose, jednom zo 7 divov sveta. Objavil ostrov Liberty Island (v tom čase Bedloe’s island ) a s potešením zistil, že patrí vláde USA. Rozhodol sa, že jeho dielo bude stáť práve tu.
Pred finálnou podobou vytvoril niekoľko zmenšených návrhov a potom začal konečne vytvárať jednotlivé časti sochy.
Stavba takej veľkej sochy je však v podstate rovnako či ešte viac náročná, ako napríklad stavba budov. Nielen, že treba zachovať správne proporcie a tvary a zanechať aj umelecký dojem, je tiež mimoriadne dôležitá funkčnosť a tiež samotná konštrukcia. Nikto predsa nechcel, aby socha po postavení za krátko spadla.
V rok 1880 sa tak Bartholdimu podarilo osloviť a získať slávneho konštruktéra a staviteľa Gustava Eiffela. Aj keď ešte nebol preslávený svojou vežou, ktorá je dnes symbolom Paríža, už vtedy sa o ňom vedelo, že je to skúsený staviteľ.
Eiffel dokázal vytvoriť vnútornú opornú štruktúru sochy a kým Bartholdi jej dal vonkajšiu krásu, Eiffel umožnil, aby socha mohla byť naozaj sochou a nespadla pri prvom vetre či otrasoch ako domček z kariet. Ako ukázal čas, Eiffel odviedol skutočne kvalitnú prácu na vnútornej konštrukcii a socha toho vydržala skutočne veľa.
Národná zbierka a stavba po častiach
Na stavbu sochy napokon Francúzsko vynaložilo 2 milióny frankov, čo je v dnešnej dobe približne 11 miliónov eur. Na túto sumu sa skladali najmä samotní Francúzi, vznikla dokonca aj lotéria, v ktorej sa dal vyhrať strieborný riad či terakotový model figuríny.
Na svetovej výstave v Paríži sa vystavila hlava sochy, ktorá už vtedy zaujala svojou veľkosťou a impozantnosťou.
Pri stavbe sochy bolo potrebné riešiť mnohé problémy. Uvažovalo sa použiť murované vnútro, no to by časom mohlo praskať vplyvom vetra a tiež rozpálenia od Slnka. Zvolila sa preto železná konštrukcia, ktorá sa dokáže ohýbať a tiež vplyvom tepla rozťahovať.
Časti sochy boli postavené jednotlivo a museli tak do seba presne zapadať. Eiffel navrhol vo vnútri schodisko, pomocou ktorého sa bolo možné dostať až do koruny a k fakli.
350 kusov v 214 škatuliach
Kým ešte socha nebola v USA, tam začínali prípravy na jej osadenie. Bolo rozhodnuté vybudovať 47 metrov vysoký podstavec. Ten je tak o jeden meter vyšší, ako samotná socha. Zbierka na jeho výstavbu začala v roku 1882. Dokonca Joseph Pulitzer, vydavateľ novín New York World oznámil, že vytlačí v novinách meno každého darcu bez ohľadu na to, koľko prispeje. Vďaka tomu sa podarilo vyzbierať 100-tisíc dolárov, dnes hodnota asi 2,5 milióna dolárov a výstavba podstavca sa mohla začať, píše sa v knihe A statue for America: The first 100 years of the Statue of Liberty.
Do USA socha prišla v 214 debnách a bola rozložená na 350 kusov. Keď sa dokončil podstavec, začalo sa so stavbou sochy. To trvalo až 4 mesiace, kým sochu slávnostne 28. októbra 1886 odhalili.
Spočiatku sa počítalo, že fakľa bude mať praktický význam a bude slúžiť ako maják, podobne ako to malo údajne byť aj na bájnom Rodoskom kolose. To sa však ukázalo ako neefektívne.
Socha pri odhalení však nevyzerala tak, ako ju poznáme dnes my. Keďže vrchný plášť je z medi, pôvodne mala socha krásnu medenú farbu. Vplyvom poveternostných podmienok a prirodzenej oxidácie však získala po niekoľkých rokoch jej typický zelenkavomodrastý odtieň.
Socha plná symbolov
Pri pohľade na 46-metrovú sochu o hmotnosti 205 ton umiestnenú na 47 metrov vysokom podstavci si môžeme všimnúť viacero symbolík a detailov. Iba fakľa, ktorú drží, je dlhá takmer 13 metrov a ukazovák má 2 a pol metra. V ľavej ruke socha drží dosku s dátumom nezávislosti USA napísanú rímskymi číslicami – JULY IV MDCCLXXVI.
Koruna sochy má sedem lúčov symbolizujúcich 7 kontinentov a pri nohách sochy sa nachádzajú potrhané reťaze ako symbol zrušenia otroctva.
Zaujímavý je pôvod tváre Sochy slobody, ktorá zobrazuje rímsku bohyňu Libertas. Autor Bartholdi sa inšpiroval tvárou jeho vlastnej matky, ktorú takto dokázal zvečniť pre celú Ameriku.
Minulosť a súčasnosť
Socha si za svoju existenciu prežila toho dosť. 30. júla 1916, počas 1. svetovej vojny v jej blízkosti odpálili nemeckí sabotéri nákladné vozidlá s výbušninami, ktoré boli odosielané na pomoc Británii a Francúzsku vo vojne. Socha utrpela škody a musela byť uzatvorená na 10 dní. Opravy vyšli asi na 2,5 milióna dolárov v prepočte na súčasnosť.
Keďže je vyrobená z kovu, je magnetom pre blesky. Stránka Google Arts & Culture dokonca uvádza, že ročne do nej udrie až 600 bleskov.
Aj preto niet divu, že sochu treba opravovať. V 80. rokoch, v rámci storočnice sochy, sa diala veľká rekonštrukcia. Musela sa opravovať konštrukcia aj vonkajší plášť, aby odolávala aj silnému vetru bez poškodenia. Pôvodná pochodeň bola odstránená a nahradená novou, ktorej plamene sú pokryté 24-karátovým zlatom.
Pri poslednej oprave do nej pribudli aj výťahy. Sochu je možné navštíviť a verejnosť sa môže dostať až do jej koruny, avšak denne tam pustia iba 240 ľudí, preto sa treba objednať niekedy aj rok dopredu.
Svoje miesto si našla aj v popkultúre, za všetky sa môže spomenúť jej kultové miesto vo filme Planéta opíc z roku 1968.
Socha sa v priebehu rokov stala symbolom nielen New Yorku, ale aj USA. V čase výstavby bola druhou najvyššou sochou na svete, vyššou bola iba socha Budhu z Le-šanu v Číne. Aj napriek tomu sa však stala najslávnejšou sochou na svete a o tento titul asi tak skoro nepríde.
Nahlásiť chybu v článku