Podľa dostupných informácií, ktoré ľudstvo nadobudlo pozorovaním vesmíru po storočia, sa vesmír skladá z hmoty (alebo aj baryonovej hmoty), temnej hmoty a temnej energie. Stále síce nevieme, čo je temná hmota a temná energia, no hovoriac o hmote, ako takej, vieme že z 50% chýba. Vedci dlho zastávali myšlienky, že všetky protóny, neutróny a elektróny, z ktorých sa skladá, sa ukrývajú v medzigalaktickom priestore. Ide teda o priestor medzi galaxiami, ktorý je veľmi blízky vákuu. Najnovšie štúdie tvrdia, že táto teória je pravdivá.

Aby sme však len netápali slepo v tme (alebo v temnej hmote, ak chcete), poďme sa pozrieť bližšie na to, o čom je reč. Posledný výskum hovorí, že chýbajúca hmota je nahromadená do vlákien, ktoré sa rozpínajú naprieč galaxiami. Plyn v týchto vláknach je horúci, avšak má natoľko nízku hustotu, že nie je možné ho pozorovať teleskopom. Našťastie takýto horúci plyn zanecháva dôkaz o svojej prítomnosti. Je to niečo, ako keď sa vám podarí vyliať víno na koberec. Miesto vyčistíte, no keď sa pozriete lepšie, zostane po ňom fľak.

Horúci plyn, o ktorom hovoríme, zanecháva svoju stopu na mikrovlnom pozadí. Mikrovlné pozadie je elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza z vesmíru zo všetkých smerov a je pozostatkom z obdobia krátko po veľkom tresku. Fotóny s nízkou energiou, ktoré sú obsiahnuté v mikrovlnom pozadí sa začnú zrážať s elektrónmi s vysokou energiou v plynových vláknach, pričom si berú časť ich energie. Tento jav nazýva Sunyaevov a Zel’dovichov efekt. A tento efekt dokáže mierne pozmeniť to, ako vyzerá mikrovlné pozadie. Podľa tejto logiky, by sme teda mohli vidieť stopu zmieňovaného horúceho plynu.

Avšak aj tie najlepšie pozorovania mikrovlného pozadia, ktoré boli vykonané európskou vesmírnou agentúrou Planck telescope, nie sú dostatočne presné na pozorovanie efektu individuálneho vlákna. Dva tímy vedcov, preto museli byť veľmi obozretné pri vedení svojich výskumov. Zvolili si páry galaxií podľa toho, kde sa spájané vlákná mali objavovať a následne týmto smerom vyslali signál. V štúdii, ktorú viedol Hideki Tanimura z Vesmírneho inštitútu astrofyziky vo francúzskom Orsay, tím pozoroval 260 tisíc párov galaxii. Druhý tím, ktorý viedla Anna de Graaff z univerzity v Edinburghu, pozoroval viac než milión párov.

Obidva tímy prišli na to, že vesmír medzi galaxiami je hustejší, než očakávali. Tanimurov tím zistil, že plyn je trikrát hustejší medzi galaxiami, ako v bežnom priestor. Hodnota, ku ktorej dospel Graaffovej tím zistil, že hustota je vyššia až šesťnásobne. „Očakávali sme rozdiely, pretože sme sa pozerali na vlákna v rozličných vzdialenostiach,“ povedal Tanimura. „Ak zahrnieme tento faktor, dospejeme k tomu, že s druhou skupinou sa naše zistenia zhodovali. Problém stratenej hmoty je vyriešený.“

Vďaka tomuto objavu môžu byť budúce pozorovania presnejšie. Teraz môžeme byť šťastní, že sa podarilo rozlúsknuť záhadu, ktorá robila vrásky na tvárach vedcov už dlhé roky.

Pozri aj: Na konci života sa môžete dotknúť hviezd. Britská spoločnosť ponúka rozptýlenie popola zosnulého vo vesmíre

iflscience.com