Územie Slovenska má mimoriadnu banícku históriu. Najmä v minulosti z toho vyplývali nemalé výhody. Vďaka zlatu, striebru, medi, uhliu a ďalších významných surovín sa mestá a obce na území Slovenska rozvíjali natoľko, že boli známe ďaleko za hranicami vtedajšieho Uhorska.
Baníctvu, tak ako ho poznáme z učebníc dejepisu, je však na Slovensku už dávno koniec. Banícka história ale ostáva a v súčasnosti predstavuje najmä v niektorých lokalitách významný prvok v oblasti cestovného ruchu. Baníctvo spoznávame v múzeách, priamo v uliciach miest či obcí, ale aj v prírode pri prechádzaní náučných chodníkov či pri potulkách lesom, kde ležia zabudnuté pozostatky niekdajšej baníckej slávy. Takýchto miesta a obcí je na našom území mnoho.
Banská Štiavnica
Zďaleka najvýznamnejším banským mestom na Slovensku je bezpochyby Banská Štiavnica. A ako jedno z mála dokázalo mesto svoj historický potenciál pretaviť aj do moderného sveta. Banská Štiavnica patrí k najobľúbenejším lokalitám cestovného ruchu na Slovensku a to aj pre zahraničných turistov. Mesto a jeho okolie je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO, vďaka bohatým ložiskám striebra je však sláva mesta daná aj historicky. Banská Štiavnica totiž patrila k najvýznamnejším banským mestám nielen na území Slovenska, ale aj Uhorska a celej Európy. V súčasnosti môžu návštevníci banícku históriu absorbovať prakticky na každom kroku, a to ako v uliciach mesta, tak aj v jeho okolí.
Špania Dolina
Po Banskej Štiavnici je Špania Dolina zrejme najznámejšou lokalitou spojenou s baníctvom na našom území. Kedysi banská osada a dnes neveľká obec je taktiež zapísaná v prestížnom zozname svetového dedičstva UNESCO. Špania Dolina sa vďaka ložiskám medenej rudy s obsahom striebra preslávila ďaleko za hranicami Uhorska a dnes predstavuje významné centrum cestovného ruchu v regióne. V Španej Doline nájdete starú banícku architektúru aj početné technické pamiatky vrátane šácht, štôlní, z ktorých do niektorých možno dokonca aj nazrieť. Typickým obrazom Španej Doliny je obrovská halda Maximilián, ktorá je jedným z najväčších umelo vytvorených vrchov v celej Európe.
Ľubietová
Ak sa budete nachádzať v banskobystrickom okrese, no budete chcieť obísť turistami vyhľadávanú Španiu Dolinu, môžete si za svoj cieľ vybrať radšej Ľubietovú. Dnes pomerne neznáma obec bola v minulosti dôležitým centrom baníctva na strednom Slovensku, o čom svedčia aj privilégiá slobodného kráľovského mesta, ktoré Ľubietová dostala podobne ako Banská Bystrica či Banská Štiavnica. Históriou baníctva vás v obci prevedie pomerne nedávno vybudovaný náučný chodník, ktorý vás prevedie hneď niekoľkými otvorenými pozostatkami niekdajších štôlní.
Gelnica
Banská Štiavnica, Kremnica a Banská Bystrica. To sú tri najvýznamnejšie banské mestá na území Slovenska, z ktorých by sme mohli mylne nadobudnúť pocit, že baníctvo sa v minulých storočiach sústreďovalo len na územie stredného Slovenska. Mimoriadne dôležitou banskou oblasťou však bol aj spišsko-gemerský región, ktorého centrum tvorilo mesto Gelnica. V Gelnici sa ťažilo najmä striebro, meď, ale aj zlato, ortuť, olovo či železná ruda. Históriu baníctva v meste môžete spoznať napríklad prostredníctvom náučného chodníka, ktorý vás okrem iného zavedie aj do čiastočne sprístupnenej štôlne Jozef, ktorá má už viac ako tri storočia.
Smolník
Druhým dôležitým centrom baníctva v spišsko-gemerskom regióne bola obec Smolník. Kedysi viac ako 10-tisícové banské mestečko s privilégiami slobodného kráľovského mesta je dnes len malou zabudnutou obcou. V Smolníku pritom dlho popri baniach fungovala aj kráľovská mincovňa, vzniklo tu dokonca aj stále kamenné divadlo, ktoré bolo jedným z prvých na celom území Slovenska. Veľkou raritou je v Smolníku priechodná Tereziánska štôlňa, ručne sekaná z oboch strán, ktorú na prechod na druhú stranu miestnych kopcov neskôr využívali aj domáci obyvatelia.
Pezinok a Modra
O tom, že baníctvo sa vo významnej forme nerozvíjalo len v stredoslovenských banských mestách, na Spiši či na Gemeri, svedčí aj oblasť Malých Karpát. Centrom baníctva tohto regiónu bol Pezinok, významné bane sa však nachádzali aj v jeho okolí, napríklad v Modre, Perneku či v Limbachu. V Pezinku vás náučný banský chodník zavedie k antimónovým a pyritovým baniam, v Modre zas náučný chodník vedie napríklad k štôlni Bartolomej, ktorá je najdlhšou prieskumnou štôlňou v tejto oblasti. Zachovalá štôlňa patrí aj k najvýznamnejším pozostatkom baníctva na celom západnom Slovensku.
Dubník
Pre správnu lokalizáciu by sme skôr mali hovoriť o obci Červenica v okrese mesta Prešov. Miestne bane, ktoré sú mimochodom svetovým unikátom, sú však pomenované po dnes už prakticky neexistujúcej osade Dubník, ktorá je súčasťou katastra Červenice. V Dubníku pritom počas fungovania opálových baní žilo mnoho baníckych rodín, osada však v súčasnosti prakticky neexistuje. Miestne opálové bane sú známe po celom sveta a to práve vďaka vysoko kvalitným opálom, ktoré sa v tunajších banských priestoroch podarilo vyťažiť. Dubník bol niekoľko storočí jedinou lokalitou na svete, kde sa vzácne opály ťažili. Opálové bane v Dubníku sú v súčasnosti sprístupnené, ponúkajú aj okruh pre dobrodruhov. Všetky vstupy si je potrebné zarezervovať na webovej stránke.
Nová Baňa
Nová Baňa by možno nikdy ani neexistovala, ak by baníci z Pukanca (mimochodom ďalšieho významného banského mesta v okrese Levice) v 14. storočí nenarazili na výdatné zlatonosné žily. Zo založenej osady Seunich tak za niekoľko rokov vzniklo významné banské sídlo so štatútom slobodného kráľovského mesta. Bane tu boli tak výnosné, že problémy so spodnou vodou riešili v prvej polovici 18. storočia prvým parným strojom v pevninskej Európe. Históriou baníctva vás v meste a jeho okolí prevedie banský chodník, ktorý vás zavedie hneď do niekoľkých sprístupnených zlatých štôlní.
Handlová a Nováky
Ak hovoríme o baníctve v oblasti medzi mestami Handlová a Nováky, potom nehovoríme o histórii. Uhlie sa v oblasti ťaží dodnes, napriek tomu majú uhoľné bane v regióne svoju najväčšiu slávu už za sebou. V Handlovej a v Novákoch sa s ťažbou uhlia začalo v 18. storočí, najväčší rozmach však bane dosahovali v tom 19. a 20. Z pohľadu spoznávania banskej histórie by pozornosti nemal ujsť náučný banský chodník v Handlovej, ktorý vás zavedie napríklad k banskej kolónii s niekoľkými pôvodnými domami či baníckou krčmou. V blízkosti Novákov sa zas oplatí navštíviť Hornonitriansky banský skanzen, ktorý sa nachádza priamo v bani Cígeľ.
Dúbrava
Ak sa pozriete na mapu severnej strany Nízkych Tatier v oblasti pod vrcholom Chabenec, zistíte, že miestna dolina je banskými štôlňami prevŕtaná takmer rovnako ako okolie Banskej Štiavnice. V doline za liptovskou obcou Dúbrava však veľmi nie je čo obdivovať, možno práve naopak. Obec bola pritom takmer dve storočia významnou lokalitou ťažby antimónu a železných rúd. Bane sa však zavreli v 90. rokoch minulého storočia a od tohto momentu chátrajú. Dúbrava tak oproti predchádzajúcim lokalitám ponúka mierne odlišný zážitok, ktorý zaujme najmä nadšencov opustených priemyselných lokalít, ktoré na objavenie svojho potenciálu v oblasti turizmu ešte len čakajú.
#cestujemdoma
Spoznávaj Slovensko a jeho krásy, podpor domácu ekonomiku a cestovný ruch.
Nahlásiť chybu v článku