Niesol názov Kráľovná morí, ktorý dostal vzhľadom na odohrané okolnosti aj ďalší pridaný význam. S vlakom, ktorého jazda sa premenila na tú najhoršiu nočnú moru, sa spája podľa odhadov 1 700 až 2 500 mŕtvych ľudí. Tomuto nešťastiu sa však v tej dobe nedalo zabrániť. Spôsobil ho prírodný živel obrovských rozmerov, pred ktorým nebolo dostatok varovaní.
Vráťme sa späť do obdobia 26. decembra 2004, kedy v dôsledku zemetrasenia v Indickom oceáne zasiahlo okrem iných aj pobrežie Srí Lanky masívne cunami. Práve to stálo za týmto nešťastím, ktoré sa dnes pýši neslávnym prívlastkom ako najväčšie vlakové nešťastie, ktoré sa v histórii ľudstva odohralo.
Vyrazil rovnako ako v každý iný deň
Vlak vyštartoval po svojej pravidelnej linke v nedeľu ráno o deviatej hodine. Vyrazil z najväčšieho mesta ostrovného štátu Srí Lanka Colombo smerom na juh, kde sa jeho cieľovou destináciou malo stať mesto Gálla v Južnej provincii.
Tisíce ľudí v ôsmich vagónoch
Keďže išlo o víkend počas sviatočného obdobia, vlak bol extrémne preplnený ľuďmi, ktorí sa chceli premiestniť z jedného miesta na druhé a navštíviť svojich blízkych, či sa vrátiť od nich späť domov. To sa však už nestalo. Okrem kresťanských sviatkov sa totiž v tomto období slávia aj tie budhistické. Do preplnených ôsmich vagónov sa tak muselo vojsť 1 500 cestujúcich s cestovnými lístkami, podľa odhadov ich však bolo ešte ďaleko viac. Celkový počet sa nedal odhadnúť a ľudia neustále do vlaku pristupovali a pristupovali.
To by pravdepodobne ani tak neprekážalo v bežnej prevádzke vlaku, keby nenastalo spomínané zemetrasenie. Železničná trať prechádzala v blízkosti pobrežia, a tak sa Kráľovná morí stala jedným z terčov cunami.
Zmeškali varovanie
Vlak sa snažili zastaviť dispečeri, nepodarilo sa im to však včas. Podobných vlakových nešťastí sa mohlo odohrať v tento deň ešte viac. Pri zvyšných ôsmich prípadoch dispečeri boli úspešní a vlak včas zastavili. Personál Kráľovnej morí však mal čo robiť s extrémnym návalom cestujúcich, a tak telefón nikto nezdvihli.
Zemetrasenie vzalo život 31-tisíc ľuďom
Zemetrasenie na Srí Lanke si v tento deň vyžiadalo viac ako 31-tisíc mŕtvych a ďalších 21-tisíc zranených ľudí. Okrem toho takmer 4 100 zostalo nezvestných. Išlo o nešťastie obrovských rozmerov, ktoré malo veľké škody na životoch. Do týchto štatistík sú započítané aj obete tohto vlakového nešťastia.
Prvá vlna cunami strhla vlak necelú hodinu od jeho odchodu. Vlak stihol chvíľu predtým zastaviť a v tomto prípade ešte poslúžil pre ľudí na ulici ako vhodné miesto na úkryt, ktoré ich pred vodou malo zachrániť. Niektorí sa skryli za ním, iní vyliezli na vlak a pridržiavali sa ho. Fungovalo to. Vlak týmto spôsobom nabral ešte väčšie množstvo „pasažierov“.
Verili, že to najhoršie majú za sebou
Cestujúci si mysleli, že už je po všetkom, podarilo sa im prežiť, pôjdu čoskoro ďalej, až ich vlak napokon dopraví do bezpečia. Po štvrťhodine však tieto ich predstavy zmietla druhá vlna. Zasiahla vlak, odhodila vagóny preč z koľajníc a naplnila ich vodou. Pasažieri tak nemali takmer žiadnu šancu a ani možnosť na prežitie. Zostali uväznení vo vagónoch, odkiaľ ich strhla vlna rútiacej sa vody. Preťažený osobný vlak bol zaplavený v mestskej štvrti Telwatta.
Druhá vlna bola devastujúca
Práve druhá vlna cunami bola pre cestujúcich vo vlaku smrteľná. Bola väčšia ako prvá a v danom momente sa už nedalo urobiť vôbec nič. Vo vlaku nastalo peklo a vyviaznuť z neho živý bolo takmer nemožné. Vagóny zaplavila voda a vzhľadom na vysoký počet ľudí vo vlaku, bolo nemožné povyskakovať z jeho okien. Celkový počet obetí sa líši od rozličných zdrojov. Uvádza sa však od 1 700 až do 2 500 obetí. Konečné číslo tých, ktorí toto vlakové nešťastie prežili, sa pohybuje okolo čísla 150.
Veliteľ miestnej polície, ktorý prišiel po nešťastí na miesto, opísal tento hrôzostrašný zážitok. Podľa jeho slov všade naokolo boli mŕtvoly, spod vagóna po niekoľkých dňoch trčali už sčernené ľudské končatiny. Už krátko po tejto hrôzostrašnej nehode sa vedelo, že presný počet obetí nebude nikdy známy. A presne tak sa aj stalo.
Život musel ísť ďalej
Železničná trať, na ktorej sa nešťastie odohralo, bola jediná, ktorá spájala juh Srí Lanky so severom. Preto nepripadalo do úvahy, že by nebola opravená. Už 21. februára nasledujúceho roka médiá informovali o tom, že železnica bola opäť otvorená. Nie však ešte pre pravidelné linky, ale odviezla prvý pamätný vlak, ktorý si pripomenul túto udalosť. Niektorí miestni ho privítali s nadšením, pre ďalších však spomienky na nešťastie boli ešte príliš čerstvé.
V čase nešťastia sa nachádzal vo vlaku aj vedúci stanice Nimal Premasiri s rodinou. V tom momente stratil svoju manželku aj dcéru. On však prežil. Pri príležitosti znovuotvorenia železnice uviedol, že si nie je istý, kedy bude môcť opäť nastúpiť do vlaku. O najbližších prišiel totiž v zdanlivo úplne obyčajný deň, kedy nič nenasvedčovalo tomu, že by k tejto katastrofe mohlo dôjsť.
Doba sa posunula vpred a dnes, keby nastane rovnaká situácia ako vtedy na Srí Lanke, s veľkou pravdepodobnosťou by skončila inak a nešťastiu by sa dalo vyhnúť. Na mieste však na obete najväčšieho vlakového nešťastia spomínajú s hrôzou a smútkom zároveň stále.
theguardian.com, idnes.cz, zpravy.aktualne.cz, railway-technology.com, eurozpravy.cz, smh.com.au
Nahlásiť chybu v článku