Klimatické rokovania v Maroku boli prvými, odkedy 195 štátov sveta prijalo vlani v Paríži historickú dohodu, ktorej cieľom je udržať nárast globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, ako aj „pokračovať v úsilí“, aby tento nárast ostal pod 1,5 stupňa Celzia.

Krajiny, ktoré dnes prisľúbili úplné upustenie od používania fosílnych palív, patria do tzv. Fóra klimaticky zraniteľných. Zaviazali sa tiež splniť cieľ udržania nárastu teploty pod 1,5 stupňom Celzia.

Štáty rátajúce s prijatím tohto dokumentu sa podľa DPA dohodli, že „sa budú usilovať o nastolenie 100-percentnej domácej obnoviteľnej energetickej produkcie tak rýchlo, ako to bude možné“. Krajiny sa tiež dohodli, že prehodnotia a upravia svoje národné plány na zníženie emisií, v súlade s plánom vlaňajšej Parížskej dohody, najneskôr do roku 2020.

„Dnešný záväzok členských krajín Fóra klimaticky zraniteľných, smerujúci k úplnému prechodu hospodárstva na obnoviteľné zdroje energie, je odvážnou víziou, ktorá udáva smerovanie globálnemu úsiliu o implementáciu Parížskej dohody a k ešte rýchlejšiemu vyriešeniu klimatickej krízy,“ uviedol v tejto súvislosti vo vyhlásení americký viceprezident Al Gore.

Iniciatívu uvítal tiež eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete, podľa ktorého poukazuje na morálne vodcovstvo.

Konferencia v Marrákeši s názvom COP22 sa zameriavala na vypracovanie detailov jednotlivých cieľov, ktoré boli stanovené vlani v decembri v Paríži. Tam jednotlivé krajiny oznámili sľuby, že znížia svoje emisie tzv. skleníkových plynov.

K týmto prediskutovávaným detailom patrila napríklad kontrola, či krajiny pokračujú v plnení sľubov o znižovaní emisií, ďalej určenie konkrétnych časových rámcov, a tiež zabezpečenie toho, aby bolo každý rok dostupných 100 miliárd dolárov na pomoc krajinám, ktoré sa už musia vyrovnávať s klimatickými zmenami.

TASR