Kontroverzný zákon o mimovládnych organizáciách sa menil do poslednej chvíle. Poslanci hlasovaním o ňom ukončili schôdzu, opäť sa stretnú až v máji. Zákon kritizovala opozícia aj mimovládny sektor.
Najskôr chceli mimovládne organizácie, ktoré majú podporu zo zahraničia, nazývať „zahraničnými agentami“. Niektoré časti musela koalícia zmeniť, pretože boli v rozpore s právom EÚ.
Zmeny v kontroverznom zákone prichádzali do poslednej chvíle a na konci dňa mnohí zo 76 poslancov, ktorí za zákon hlasovali, nevedeli, čo v ňom vlastne je. Na ťahu je tak prezident Peter Pellegrini, ktorý môže zákon vetovať a vrátiť ho do parlamentu. Ak zákon vstúpi do platnosti, organizácie sa plánujú obrátiť na ústavný súd.
Mnohé mimovládne organizácie, najmä tie najväčšie a najkritizovanejšie, si schválené povinnosti aj tak plnia – a to roky a nad rámec zákona. Nové zmeny tak zbytočnou byrokraciou zasiahnu najmä menšie občianske združenia či nadácie, ktoré budú musieť oveľa viac času stráviť papierovačkami.
Aké nové povinnosti zákon prináša?
- Organizácie budú po novom od roku 2026 odovzdávať „výkaz transparentnosti“,
- v ňom budú údaje o darcoch (meno a priezvisko) nad 5-tisíc eur, aj v prípade, že si to darca neželá,
- budú musieť zverejňovať informácie o orgánoch alebo členoch orgánov združenia,
- budú spadať pod Infozákon – stanú sa „povinnými osobami“ a budú musieť poskytovať informácie podľa infozákona a to v prípade, že dostanú z verejných zdrojov (napríklad granty) 3 300 eur jednorazovo alebo 10-tisíc eur súhrnne,
- v prípade byrokratických chýb hrozia pokuty v desaťtisícoch eur.
Nadácia Zastavme korupciu zverejnila video, v ktorom tvrdí, že schválené povinnosti spĺňajú už roky – zverejňujú totiž informácie nad rámec zákona.
Zákon však môže byť likvidačný pre mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú chorým alebo deťom. Zákon im môže skomplikovať fungovanie a to najmä z dôvodu, že výrazne zvyšuje administratívnu záťaž. Menšie organizácie pritom často nemajú zamestnancov, pretože si ich nemôžu dovoliť. Mnohé z informácií, ktoré budú musieť neziskovky dokladovať, majú pritom úrady k dispozícii. V prípade byrokratických chýb navyše budú organizáciám hroziť veľké pokuty, mnohé tak budú nútené platiť si právnikov.
Výzva Pellegrinimu
Viaceré mimovládne neziskové organizácie (MNO) vyzvali prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby v stredu prijatú novelu zákona o neziskových organizáciách nepodpísal. Na rovnaký krok už vyzvala aj opozícia. Kancelária prezidenta SR pre TASR reagovala, že hlava štátu sa s legislatívou oboznámi a potom sa rozhodne, ako bude postupovať.
„Novela nariaďuje zverejniť všetkých darcov. U firiem od jedného centa a u fyzických osôb nad 5 000 eur. Aj keď si to neželajú. To môže byť podľa verejného ochrancu práv v rozpore s ústavou a právom na súkromie. Ak existuje podozrenie z nezákonnej činnosti, mimovládne organizácie vedia spolupracovať s políciou a údaje o darcoch sprístupniť,“ uviedla Nadácia Zastavme korupciu. Upozornila tiež, že novela zákona prináša viac byrokracie či vysoké likvidačné pokuty.
Podobné výhrady majú aj ďalšie organizácie. „Zaradenie občianskych organizácií medzi povinné osoby podľa Infozákona je diskriminačné a neprinesie žiadnu väčšiu transparentnosť, lebo všetky informácie, ktoré môžu občania od organizácií získať, už má k dispozícii štát alebo samospráva. Jediné, čo to v praxi spôsobí, je väčšia administratíva pre organizácie aj štátne orgány a samosprávu,“ vyhlásil Juraj Rizman z Post Bellum.
Združenie Mier Ukrajine trvá na tom, že prijatá legislatíva je „ruský zákon“. Pripomenulo, že prezident Pellegrini niekoľkokrát vyhlásil, že nerozumie, prečo niekto spochybňuje, že Slovensko je Európa. Podľa združenia tak teraz hlava štátu má šancu dokázať, kde stojí. „Ak si naozaj ctí európske hodnoty, tak nepodpíše ruský zákon, ktorým obmedzí ústavné práva všetkých občanov Slovenska. Podpis pod ruský zákon znamená začiatok konca našej demokracie,“ uviedlo v stanovisku združenie Mier Ukrajine.
Nahlásiť chybu v článku