Novozélanďan Edmund Hillary bol prvý horolezec, ktorý 29. mája 1953 vystúpil na najvyšší vrchol sveta Mount Everest. O päť rokov neskôr, v rámci britskej polárnej expedície, dosiahol 4. januára 1958 aj južný pól. Dnes, v sobotu 20. júla uplynulo od jeho narodenia 100 rokov.
Edmund Percival Hillary sa narodil 20. júla 1919 v Tuakau južne od Aucklandu na Novom Zélande v rodine včelára. Nielen on, ale aj jeho sestra a brat museli ako deti pomáhať otcovi pri ročnej produkcii 30 až 60 ton medu. Až ako žiak gymnázia sa Hillary ocitol v horách a prvý sneh zažil v roku 1935 na školskom výlete. O desať rokov mal budúci slávny horolezec pochodené všetky najvyššie pohoria na Novom Zélande.
Vďaka tomu, že sa jeho sestra po výdaji odsťahovala do Spojeného kráľovstva, navštívil Európu. Samozrejme si neodpustil cestu do rakúskych a švajčiarskych Álp, kde absolvoval niekoľko výstupov, ktoré boli preňho potrebnou skúsenosťou pred cestou do Himalájí.
Pred historickým výstupom na Mount Everest pokoril Edmund Hillary jedenásť nižších himalájskych vrcholov. V rokoch 1951-1952 sa pripojil k dvom neúspešným expedíciám, na ktorých upútal pozornosť britského dôstojníka a organizátora himalájskych výprav Johna Hunta.
Ten sa v roku 1953 postavil na čelo britskej výpravy smerujúcej na 8848 metrov vysoký Mount Everest. Hunt určil dva tímy, ktoré mali dosiahnuť vrchol.
Pred samotným výstupom na Everest bola potrebná aklimatizácia a zosúladenie celej skupiny. Lowe vybral ako prvý cieľ Lhoce. Základný tábor pod Mount Everestom rozložila expedícia v marci 1953. Pomaly sa dostávajúc vyššie sa im nakoniec podarilo postaviť najvyšší 9. tábor v Južnom sedle vo výške 7 900 m. 26. mája sa Bourdillon a Evans pokúsili vystúpiť na vrchol, ale útok vzdali asi 100 m pod vrcholom po poruche Evansovej kyslíkovej fľaše. O druhý útok sa mala následne pokúsiť druhá dvojica skupiny, ktorú tvoril Hillary a Tenzing.
Tých však zdržalo v sedle dva dni zlé počasie. Vyrazili teda 28. mája s podporou Lowea, Alfreda Gregoryho a Ang Nyima. Vo výške asi 8500 dvojica rozbalila stan v ktorom prečkala do rána. Hillary však zabudol svoje horolezecké topánky pred stanom a tie cez noc zmrzli. Strávil preto ráno dve hodiny ich zohrievaním a následne sa Tenzingom pokúsil o záverečný útok s 13 kilovými batohmi na chrbte.
Čoskoro ich však spomalila 12 m stena, ktorá bola neskôr pomenovaná ako „Hillaryho schod“. Hillary využil úzky komín medzi skalou a ľadovou stenou a Tenzing ho tadiaľ nasledoval. Ďalší výstup už taký komplikovaný nebol, dvojica dorazila na vrchol spoločne o 11:30.
Na najvyššom bode Zeme si podali ruky, vztýčili vlajky Spojeného kráľovstva, Nepálu, Organizácie Spojených národov (OSN) a Indie. Spravili fotografie a Hillary nechal na vrchole krížik Johna Hunta. Tenzing zasa vyhrabal do snehu jamku, do ktorej vložil malé potravinové obety ako poďakovanie hore za jej láskavý súhlas. Na vrchole strávili 15 minút.
Po rovnako náročnom zostupe a návrate do základného tábora vyriekol Hillary pamätné, neveľmi úctivé slová: „Tak sme toho bastarda dostali„. Zhodou okolností Mount Everest padol 4 dni pred korunováciou britskej kráľovnej Alžbety II. Správu preto zámerne podržali a oznámili až večer pred korunováciou.
Hillaryho a Hunta po návrate do Spojeného kráľovstva povýšili do šľachtického stavu. Hunt napísal o úspešnej expedícii knihu Výstup na Everest, ktorá sa zaradila medzi klasickú horolezeckú literatúru. Šerpa Norgay, ktorý nebol britským občanom dostal vyznamenanie Rad britského impéria. Prvý výstup na najvyšší končiar sveta spôsobil, že sa chudobný Nepál stal vyhľadávanou destináciou pre horolezcov a Hillary zrejme najslávnejšou horolezeckou osobnosťou všetkých čias.
V 60. rokoch 20. storočia sa vrátil do Nepálu a popri dobýjaní ďalších vrcholov sa výraznou mierou zaslúžil o vznik nemocníc, škôl a zlepšovanie životného prostredia v okolí Everestu. V oblasti, kde horolezci začínajú cestu na Mount Everest, vybudoval malé letisko. Nachádza sa v Lukle a od roku 2008 nesie meno Hillary-Tenzing Airport.
Poslednú návštevu Himalájí uskutočnil Edmund Hillary – pre svoju výšku 1,88 centimetrov Nepálčanmi prezývaný „Veľký muž“ – v sprievode neoficiálnej kronikárky himalájskych expedícií Elizabeth Hawleyovej v apríli 2007. Prvý horolezecký pokoriteľ Mont Everestu Sir Edmund Hillary zomrel 11. januára 2008 v mestskej nemocnici v Aucklande na Novom Zélande vo veku 88 rokov.
Novozélanďania si svetoznámeho rodáka uctili aj umiestnením Hillaryho portrétu na novozélandskej bankovke. V máji 2014 nepálske úrady pomenovali dva himalájske štíty v oblasti Mount Everestu po Edmundovi Hillarym a Tenzingovi Norgayovi. Hillaryho výšvih, takmer zvislý 12-metrový útvar na juhovýchodnom hrebeni Everestu, predstavoval poslednú prekážku na ceste na vrchol s nadmorskou výškou 8848 metrov.
Známy útvar vo vrcholovej časti Mount Everestu už neexistuje, oznámila BBC v máji 2017. Britský horolezec Tim Mosedale potvrdil správy o zániku Hillaryho výšvihu po tom, ako 16. mája 2017 dosiahol vrchol tejto hory, ktorú Tibeťania volajú Čomolungma (Bohyňa Matky zeme) a Nepálčania Sagarmatha (Hlava nebies).
„Výšvih je spätý s históriu Everestu. Je veľká škoda, že ho už niet,“ uviedol Mosedale s tým, že ide o „koniec jednej éry“. Zánik pritom pripísal rozsiahlemu zemetraseniu v Nepále z roku 2015.
Prvý úspešný výstup na Mount Everest bez pomoci kyslíkových prístrojov absolvovali Rakúšan Peter Habeler a dnes už legendárny Talian Reinhold Messner 8. mája 1978. Prvou ženou na vrchole najvyššej hory sveta sa 16. mája 1975 stala Japonka Junko Tabeiová. Wanda Rutkiewiczová z Poľska sa 16. októbra 1978 stala prvou Európankou, ktorá dosiahla vrchol Mount Everestu.
Nahlásiť chybu v článku