V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sú po piatich rokoch od spáchania skutku právoplatne odsúdení strelec Miroslav Marček, jeho komplic Tomáš Szabó a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó.
Andruskóvi, ktorý od svojho zadržania v septembri 2018 spolupracoval s vyšetrovateľmi, uložil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v decembri 2019 v rámci schvaľovania dohody o vine a treste trest 15 rokov väzenia.
Marček, ktorý sa k zastreleniu Kuciaka a Kušnírovej priznal až neskôr, bol pôvodne súdený so zvyškom obžalovaných v procese, ktorý sa začal v januári 2020. Po tom, čo sa aj pred súdom priznal a ten ho opakovane vypočul, bol vyčlenený na samostatné konanie. V apríli 2020 mu nakoniec ŠTS vymeral trest 23 rokov väzenia. Voči tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý v jeho prípade požadoval trest 25 rokov.
Najvyšší súd SR (NS SR) odvolaniu prokurátora začiatkom decembra 2020 vyhovel. Szabó, ktorý svoju vinu celý čas popieral, bol za vinného uznaný v septembri 2020, pričom mu ŠTS uložil trest 25 rokov väzenia. Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil v júni 2021.
V prípade podnikateľa Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej momentálne ŠTS opätovne prejednáva obžalobu voči nim. Najvyšší súd totiž v júni 2021 zrušil rozhodnutie ŠTS z 3. septembra 2020, ktorým dvojicu oslobodil. Podľa verdiktu prvostupňového súdu neexistoval na uznanie viny Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej dostatok dôkazov. Obžaloba v prípade Mariana Kočnera postavila podľa rozsudku vinu na nepriamych dôkazoch.
Na ich základe však súd podľa odôvodnenia rozsudku nemohol konštatovať vinu bez pochybností, ktoré by úplne vylučovali iný scenár. NS SR však vo verdikte z júna 2021 skonštatoval, že ŠTS rozhodnutím o oslobodení konal predčasne. Niektoré dôkazy navrhované prokuratúrou totiž nevykonal a o iných ani nerozhodol.
Už v deň medializácie násilnej smrti investigatívneho novinára 26. februára 2018 potvrdil vtedajší šéf polície Tibor Gašpar, že skutok pravdepodobne súvisí s Kuciakovou prácou. Vtedajší predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) zároveň vyhlásil odmenu jeden milión eur za informácie, ktoré povedú k dolapeniu páchateľov. Prvotne sa v súvislosti s vraždou novinára hovorilo o Talianoch pôsobiacich v agrobiznise na východnom Slovensku.
V tejto súvislosti polícia zadržala pôvodne sedem osôb, neskôr ich však prepustili. Antonina Vadalu, ktorého zavraždený novinár spomínal vo svojich textoch, v máji 2018 vydali do Talianska, kde bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť.
V druhej polovici marca 2018 usporiadal Úrad špeciálnej prokuratúry tlačovú besedu, na ktorej dozorový prokurátor skonštatoval, že vzhľadom na zistené skutočnosti bola vražda vykonaná na objednávku. Z vyšetrovacích úkonov podľa neho vyplývalo, že Ján Kuciak a Martina Kušnírová boli zavraždení 21. februára 2018 z krátkej guľovej zbrane kalibru 9 milimetrov.
V apríli 2018 nový predseda vlády Peter Pellegrini (Hlas-SD), ktorý bol v tom čase aj zastupujúcim ministrom vnútra, oznámil, že vo funkcii k prvému máju končí prezident Policajného zboru Tibor Gašpar. Ten bol kritizovaný napríklad za to, že dva dni po medializácii smrti Kuciaka hovoril na tlačovej konferencii o osobách podozrivých z drogovej trestnej činnosti, ktoré sa pohybovali v obci Veľká Mača v okrese Galanta, kde sa skutok stal.
Taktiež menil svoje stanoviská k prítomnosti vtedajšieho šéfa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera na mieste činu. Odstúpenie Gašpara preto požadovala opozícia a takisto iniciatíva Za slušné Slovensko. Gašpara nahradil vo funkcii Milan Lučanský. Ten po nástupe do funkcie vyjadri zámer „kvantitatívne a kvalitatívne posilniť“ tím, ktorý vyšetroval dvojnásobnú vraždu.
Výrazný posun vo vyšetrovaní nastal 27. septembra 2018, keď polícia zadržala pôvodne osem osôb. Z tejto skupiny následne zo skutku obvinili tri, konkrétne Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka ako vykonávateľov a Zoltána Andruskóa ako sprostredkovateľa. Deň na to zadržali aj Alenu Zs., ktorá bola následne obvinená ako objednávateľka dvojnásobnej vraždy. Na tlačovej besede 1. októbra 2018 orgány činné v trestnom konaní informovali, že na zavraždenú dvojicu strieľal Tomáš Szabó, ktorý v minulosti pracoval ako policajt. Bývalý vojak Marček bol podľa pôvodnej verzie pri vražde v úlohe vodiča.
Po zadržaní Aleny Zsuzsovej začali médiá prinášať informácie o jej blízkom vzťahu s podnikateľom Marianom Kočnerom. Ten už bol v tom čase vo väzbe pre kauzu miliónových zmeniek, ktorých vyplatenie požadoval od Pavla Ruska a TV Markíza. Marian Kočner bol tiež známy z článkov zavraždeného Kuciaka, pričom sa novinárovi pred smrťou vyhrážal, že bude o ňom zbierať informácie. Médiá v októbri 2018 informovali, že práve Marian Kočner je podľa jedného z obvinených Zoltána Andruskóa objednávateľom vraždy. Oficiálne bol však podnikateľ obvinený až v marci 2019.
Neskôr sa na verejnosť dostali informácie, že prípad dvojnásobnej vraždy súvisí aj s plánmi na prípravy ďalších vrážd. Ako obeť pripravovaných skutkov bol najskôr v októbri 2018 identifikovaný vtedajší prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky. Neskôr k potenciálnym obetiam pribudli súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka a súčasný špeciálny prokurátor, bývalý dvojnásobný minister a advokát Daniel Lipšic.
Alenu Zsuzsovú v januári 2019 tiež obvinili z účasti na vražde exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka z roku 2010. Spolu s ňou v tomto prípade stíhali aj Romana Ostružlíka a Vladimíra Mosnára. Všetkým trom nakoniec ŠTS v decembri 2020 uložil tresty rovnako po 21 rokov väzenia. NS SR verdikt potvrdil v októbri 2021.
Obžalobu v kauze vraždy Kuciaka nakoniec prokuratúra podala na Špecializovaný trestný súd v októbri 2019. Ešte predtým však Miroslav Marček priznal, že to on a nie Tomáš Szabó strieľal na novinára a jeho partnerku. Polícia po podaní obžaloby informovala, že v rámci vyšetrovania vraždy vykonali 15 výsluchov obvinených, 18 výsluchov poškodených, 280 výsluchov svedkov a 55 domových prehliadok. Spis k prípadu mal viac ako 25 000 strán. Vtedajší policajný prezident Milan Lučanský po podaní obžaloby rozpustil vyšetrovací tým, ktorý sa vraždou novinára zaoberal, čo kritizovali napríklad právni zástupcovia pozostalých alebo vtedajší opoziční politici.
Pôvodný proces na Špecializovanom trestnom súde trval od januára do septembra 2020. Súd pôvodne avizoval vynesenie rozsudku už začiatkom augusta, nakoniec ho však odložil o mesiac. Dôvodom bola potreba pokračovania porady senátu.
Do médií vtedy prenikla informácia o tom, že trojčlenný senát sa na rozsudku nevedel dohodnúť. Predseda ŠTS Ján Hrubala neskôr uviedol, že za oslobodenie Mariana Kočnera hlasovali všetci traja sudcovia senátu ŠTS. V prípade oslobodenia obžalovanej Aleny Zsuzsovej bolo podľa neho hlasovanie sudcov v pomere 2:1.
Obžaloba proti Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej sa na ŠTS po vrátení veci Najvyšším súdom SR začala po viacerých námietkach zaujatosti opätovne prejednávať v apríli 2022. Keďže v senáte sa vymenil jeden z členov, dokazovanie muselo byť vykonané odznovu, pričom prokuratúra predložila aj niekoľko nových dôkazov, napríklad posudok analyzujúci komunikáciu Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. Prípad je zároveň prejednávaný spolu s prípadom prípravy vrážd vrážd Lipšica, Žilinku a Šufliarskeho.
Obžalobe v tejto kauze popri dvojici čelil aj Tomáš Szabó, už odsúdený za podiel na vražde Kuciaka. Ten sa vo veci prípravy vrážd priznal a nakoniec oľutoval aj podiel na vražde novinára. Súd jeho priznanie viny prijal a uložený trest 25 rokov väzenia mu už nenavýšil. Takisto sú v prípade prípravy vrážd súdení aj Dušan Kr. a bosniansky občan Darko D. Rozsudok v spojenom procese týkajúcom sa vraždy Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov sa očakáva v apríli tohto roku.
Nahlásiť chybu v článku