Testy jadrových zbraní nabrali po 2. svetovej vojne a zhodení prvých bômb hromadného ničenia na japonské mestá Hirošima a Nagasaki na obrátkach. Keď svoju jadrovú bombu v auguste v roku 1949 odpálil aj Sovietsky zväz, bolo jasné, že mašinéria stále silnejších testov bude na vzostupe. Jedným z vrcholov testov atómových zbraní bolo aj ich odpaľovanie vo vesmíre.
Najprv na Zemi, potom vo vesmíre
Kým bomby na počiatku jadrového veku boli klasické štiepne atómové bomby, neskôr, niečo vyše 7 rokov od bômb zvrhnutých na Japonsko, americkí jadroví inžinieri predstavili ešte silnejšiu zbraň. Bola to termonukleárna bomba, niekedy tiež označovaná aj ako vodíková. Tá používala klasickú štiepnu atómovú bombu len ako „rozbušku“ aby začala proces zlučovania jadier atómov, pri ktorom sa uvoľňovala obrovská energia. Takéto bomby môžu byť pokojne aj tisíckrát silnejšie ako bomby zhodené na konci druhej svetovej vojny.
Odpaľovanie atómových bômb prebiehalo tiež na rôznych miestach – či už klasicky iba na povrchu zeme, alebo tiež pod zemou, vo vzduchu, a potom tiež na a pod vodnou hladinou.
V 50. rokoch, keď už USA, ale aj Sovietsky zväz mali za sebou stovky atómových testov, bola nastolená otázka, ako sa bude takýto test správať vo vesmíre. Bola len jedna možnosť ako to zistiť – takýto test uskutočniť.
Test „Hviezdica“
Najsilnejší jadrový test vo vesmíre bol vykonaný 9. júla 1962, teda s rozdielom niekoľkých dní to bolo pred 60 rokmi. Tomuto testu predchádzalo niekoľko predchádzajúcich ešte spred niekoľkých rokov, napríklad americký test Argus v roku 1958 či sovietsky test Operácia K.
Najsilnejší test niesol názov Starfish Prime (v preklade Hviezdica) a bol súčasťou série testov s názvom operácia Fishbowl. 9. júla 1962 o 9:00 koordinovaného svetového času (8. júla o 23:00 času na Honolulu) bola pomocou nosnej rakety Thor vynesená do výšky 400 kilometrov termonukleárna hlavica W49. V tejto výške došlo k jej výbuchu, jeho epicentrum bolo asi 30 kilometrov od atolu Johnston a 1 450 kilometrov od Havaja. Výbuch mal silu 1,4 megatony TNT. Pre porovnanie, bomba zhodená na Hirošimu mala silu „len“ 15 kiloton TNT, takže tento výbuch bol približne 100-krát silnejší.
Detonácia bomby v takej výške je, pochopiteľne, úplne iná, ako na zemi. Medzi oblakmi sa na oblohe rozžiaril biely záblesk, ktorý sa rýchlo zmenil na rozširujúcu sa zelenú guľu. Z jej povrchu vystupovali veľké biele prsty pripomínajúce oblaky. Potom ich nahrádzali veľké sústredné kruhy, ktoré sa pohybovali smerom od výbuchu.
Keď zelenkavé svetlo začalo miznúť, zmenilo sa na fialové a na obzore sa objavila červená žiara, ktorá sa rozširovala, až kým celá východná obloha nevyzerala ako horiaci červený polkruh. Tento jav poprepletaný bielymi dúhami trval 7 minút.
EMP, radiačné pásy a vyradenie satelitov
Vesmírna explózia nezničila nič na Zemi, ale vyslala obrovský elektromagnetický pulz, v skratke EMP. Ten vyradil niektoré elektronické systémy na Havaji vzdialenom už spomínaných 1 400 kilometrov. Zlyhalo pouličné osvetlenie, spustili sa elektrické ističe, zapli poplašné zariadenia a poškodila sa telekomunikačná sieť, uvádza sa v správe z roku 2012.
Kým na Zem radiácia z výbuchu neprišla, tam „hore“ to bolo iné. Výbuch poškodil najmenej tri satelity na nízkej obežnej dráhe Zeme. Dôsledkom výbuchu bol tiež vznik tzv. radiačných pásov s radiáciou vyššou, než sú prirodzené radiačné Van Allenove pásy. Tieto umelé radiačné pásy boli merané ešte po piatich rokoch od testu.
Dôsledkom silnej energie uvoľnenej v tejto výške bol aj vznik polárnej žiary. Tá bola jasne pozorovateľná v oblasti detonácie. Niektoré hotely na Havaji dokonca lákali svojich hostí na sledovanie „dúhovej bomby“ na svojich strechách.
Koniec testom vo vesmíre aj na Zemi
Po tomto teste už USA s jadrovými výbuchmi vo vesmíre prestali. Sovietsky zväz po približne piatich týždňoch od tejto explózie vykonal ešte ďalšie tri jadrové testy s 300-kilotonovými náložami vo výškach 390, 150 a 60 kilometrov. Následne sa v roku 1963 pristúpilo k dohode o ukončení jadrových testov v atmosfére, pod vodou a vo vesmíre, ktorú podpísali jadrové mocnosti. Ostali tak podzemné testy, ktoré boli napokon zakázané Zmluvou o úplnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996, ktorá však niektorými krajinami, medzi nimi aj napríklad USA, nebola doteraz ratifikovaná. USA svoj posledný test vykonali v roku 1992, Sovietsky zväz v roku 1990. Úplne posledný test doteraz vykonala Severná Kórea, a to v roku 2017.
Výsledkom jadrových testov vo vesmíre bolo odhalenie jadrových výbuchov ako účinných prostriedkov na vytvorenie EMP, čo má v prípade vojny veľký potenciál v narušení elektroniky u nepriateľa bez toho, aby bola oblasť zničená a aby boli spôsobené straty na životoch.
Nahlásiť chybu v článku