Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Absencia mobilov nezvyšuje produktivitu, Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete a hudba a ľudská reč mohli vzniknúť ako dôsledok vzpriamenej chôdze. Prinášame týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.
Ľudia, ktorí sa často nechávajú vyrušovať svojimi mobilnými telefónmi, si v prípade ich absencie vo svojej blízkosti nájdu iné spôsoby prokrastinácie, uvádza nová štúdia.
Maxi Heitmayer z London School of Economics (LSE) skúmal, či umiestnenie smartfónov tesne mimo dosah osôb ovplyvní ich používanie na aktivity nesúvisiace s prácou. Výsledky 28. marca zverejnil vedecký žurnál Frontiers in Computer Science.
„Štúdia preukazuje, že odloženie mobilu nemusí stačiť na zníženie miery vyrušovania a prokrastinácie či na zvýšenie sústredenia. Problém nepramení zo zariadenia, ale zo stereotypov a návykov, ktoré sme si pri nich vytvorili,“ uvádza Heitmayer.
Vzorku štúdie tvorilo 22 osôb, ktoré dva dni osamote pracovali vo zvukotesnej miestnosti. Účastníci si so sebou priniesli všetky zariadenia potrebné na prácu, vždy najmenej mobil a notebook. Nastavenia upozornení si ponechali nezmenené a výskumník na ne nemal žiadny vplyv.
Jediný rozdiel bol vo vzdialenosti medzi účastníkmi a ich smartfónmi. V prvom prípade ho mali položený na svojom pracovnom stole, v druhom na samostatnom stole vzdialenom 1,5 metra.
Keď bol mobil ďalej, klesla miera jeho používania, miera vyrušovania však zostala zachovaná a účastníci namiesto nich viac využívali notebooky. Účastníci pracovali rovnaký čas bez ohľadu na to, kde sa mobily nachádzali.
Európa má problém
Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete, pričom krajiny v roku 2024 zasiahli výrazné dôsledky klimatickej zmeny, extrémne počasie a rekordné teploty. Vyplýva to zo správy, ktorú v utorok zverejnila Svetová meteorologická organizácia OSN (WMO) a meteorologická služba Európskej únie Copernicus.
Na správe sa podieľalo približne 100 vedcov a podľa ich zistení minulý rok bol pre Európu najteplejším v histórii meraní. Búrky boli často silné a záplavy najrozsiahlejšie od roku 2013. Vyžiadali si najmenej 335 životov a zasiahli približne 413.000 ľudí, uvádza sa v správe.
Podľa odborníkov existoval zjavný klimatický kontrast medzi východom a západom kontinentu: východ sužovalo extrémne suché a teplé počasie, západ zažil teplé, no vlhké počasie.
Správa uvádza, že Európa patrí medzi regióny s najväčším predpokladaným nárastom rizika povodní. Globálne otepľovanie o 1,5 stupňa Celzia by mohlo podľa odhadov viesť k 30.000 úmrtiam ročne v dôsledku extrémnych horúčav.
Naopak, chladné extrémy boli v roku 2024 rekordne nízke. Všetky európske regióny zaznamenali úbytok ľadu, pričom ľadovce v Škandinávii a na súostroví Svalbard (Špicbergy) zaznamenali najvyššiu mieru úbytku ľadu v histórii. OSN v roku 2025 preto vyzýva na ich ochranu.
Prečo hovoríme a tvoríme hudbu?
Rytmické, hudobné a rečové schopnosti sa u ľudí pravdepodobne vyvinuli ako dôsledok vzpriamenej chôdze, uvádza nová štúdia.
„Kroky pri kráčaní vzpriamene vytvárajú rytmickejšie a predvídateľnejšie zvuky pohybu ako štvornohý pohyb našich najbližších žijúcich príbuzných, šimpanzov, ktoré sa po šelestiacich vetvách stromov pohybujú nepravidelnými krokmi,“ uvádza lekár a výskumník Matz Larsson z Örebro universitet (ORU) vo Švédsku. Štúdiu vypracoval spolu s profesorkou antropológie na Floridskej štátnej univerzite (FSU) Dean Falkovou. Publikovaná bola v aprílovom čísle vedeckého žurnálu Current Anthropology.
Dvaja ľudia držiaci krok majú dostatok príležitostí započúvať sa do zvukov okolia. Ak svoje kroky synchronizujú, nastáva medzi nimi ticho. Mozog dokáže zvuky krokov spojiť a oddeliť ich od zvukov okolia, takže si skôr všimnú blížiaceho sa predátora alebo nepriateľa.
Rytmické kroky matiek ovplyvňujú aj deti v maternici ešte pred ich narodením. Normálne tempo chôdze je podľa portálu Phys.org 120 krokov za minútu, čo je rovnaké tempo ako má mnoho hudobných skladieb. Pohyb do rytmu krokov aktivuje propriocepčný systém tela, ktorý na základe sluchových, rovnovážnych a hmatových vnemov neustále umožňuje vnímať vlastnú polohu a pohyb v prostredí.
Deti v maternici vnímajú i tep srdca, ten však stimuluje iba ich sluch. V porovnaní s krokmi je tiež výrazne pomalší, pretože dosahuje iba približne 70 úderov za minútu a menej pripomína hudbu.
Nahlásiť chybu v článku