Aj keď sú síce malé, neraz sa správajú, ako keby boli aspoň desaťnásobne väčšie. Bez obáv sa pustia nielen do človeka, ale aj do väčších psov. Čím to je, že sú malé plemená psov neraz omnoho agresívnejšie, ako tie veľké?
Pravdepodobne za to môže človek
Ľudia majú zvyčajne strach z rotvajlerov, z pitbulteriérov či iných veľkých plemien psov. Vedeli ste však, že práve malé plemená psíkov sú neraz omnoho agresívnejšie, ako veľké psy? V prvom rade je potrebné zadefinovať, čo vlastne vnímame ako malé plemeno psa. Ako píše portál Live Science, za malé sa zvyčajne považujú tie psíky, ktoré vážia menej ako 9 kilogramov. Patria sem napríklad jazvečíky, čivavy či Jack Russell teriéry.
Ako píšu vedci v štúdii publikovanej v roku 2008 v časopise Applied Animal Behaviour Science, práve pri týchto plemenách je najviac pravdepodobné, že budú v rôznych situáciách reagovať agresívne. Ako agresívne správanie sa vníma nielen uhryznutie, ale aj vrčanie či chňapnutie. Prečo sú teda malé psíky často agresívnejšie, ako tie veľké?
Existuje niekoľko teórií, ktoré sa to pokúšajú objasniť. Jedna z nich napríklad hovorí, že malé psíky sú viac bojazlivé, a teda je pravdepodobnejšie, že zaútočia v sebaobrane. Ďalšia z teórií však hovorí, že za to môže človek, konkrétne správanie sa majiteľa. K malým psíkom sa totiž majitelia neraz správajú ako k malým bezmocným deťom. Snažia sa ich pred všetkým ochrániť, následkom čoho neraz psíky nie sú dostatočne socializované a nevedia, ako majú v rôznych situáciách reagovať.
Svoju úlohu zohráva aj genetika a evolúcia
Podľa odborníkov je možné, že za agresívne správanie malých psíkov môže do istej miery aj evolúcia. Ak na vás totiž zaútočí čivava, bude to mať pravdepodobne oveľa miernejšie následky, ako keby na vás zaútočil napríklad vlčiak alebo husky. Keďže človek agresivitu malých plemien nevnímal ako až takú významnú hrozbu, nesnažil sa tieto reakcie eliminovať tak, ako u veľkých plemien.
Portál NCBI zas prináša informácie o ďalšej teórií, ktorá tvrdí, že existuje prepojenie medzi agresívnym správaním a génom zodpovedným za rast. Korelácia môže byť celkom náhodná. Odborníci si však všimli, že malé psíky ťažšie znášajú aj odlúčenie od majiteľa, viac štekajú a ak ich necháte doma osamote, je pravdepodobnejšie, že sa vymočia v interiéri, kde nemajú. V štúdii uverejnenej v časopise PLOS One sa zas dozviete, že agresívne reagujú častejšie aj psíky s krátkymi nohami.
V súčasnosti nie je možné povedať, ktorá z teórií je tá pravdivá, pravdepodobné je, že každý z vymenovaných faktorov zohráva svoju úlohu. Okrem toho, nie každý malý psík musí byť agresívny a platí to aj naopak. V niektorých prípadoch môže byť správnou výchovou agresívne správanie psíka eliminované.
Nahlásiť chybu v článku