Za tie 4 týždne, čo nejem cukor som sa stretla s rôznymi reakciami. Pozitívne názory, ale aj tie negatívne sprevádzané otázkami a konštatovaním, že je to proste hlúposť. Bolo pre mňa veľkým prekvapením, keď ľudia reagovali dokonca s hnevom. Moja snaha niečo zmeniť, zlepšiť svoj zdravotný stav bola oceňovaná kritikou. Veľa ľudí si myslelo, a aj doteraz myslí, že je to bláznovstvo, že nič nejem, že jem málo, alebo dokonca, že nemám vlastne čo jesť, teda okrem vzduchu.

Myslím si, že niekde vo svojom vnútri každý jeden z nás vie, že toho cukru predsa len jeme príliš veľa. Či už si to priznáme alebo nie. Ak by som sa možno rozhodla napísať o tom, že som prestala jesť slané čipsy a arašidy, asi by to nevyvolalo takú reakciu, či už pozitívnu alebo negatívnu. Jednu vec som si povedala už na začiatku, a to, že sa nenechám odradiť a pokúsim sa svoj projekt dokončiť. Po 4 týždňoch už musím povedať, že to ide prekvapivo ľahko. Keďže nič sladké nekupujem, nemám to doma, nevidím to, dá sa to prežiť. Môžem dokonca povedať, že som si už zvykla.

Ak ste sa dali na akúkoľvek zmenu, či už meníte stravovanie, začínate s fitnessom, buďte pripravený na to, že dostanete mnohé otázky, niekedy rovno konštatovania. Najčastejšie som sa asi stretla s vetou: „Nič netreba úplne vylúčiť, treba jesť všetko ale s mierou“. Kiežby to bola pravda. Pri cukre je problém ten, že nájsť mieru je takmer nemožné. Cukor ovplyvňuje centrum „odmeny“ v mozgu. Funguje to rovnako ako pri návykových látkach. Štúdie zistili, že keď bol dlhší čas potkanom podávaný cukor, stali sa na ňom závislé. Ak ho krátky čas nedostávali, neskôr ho jedli ešte vo väčších množstvách. Podobne je to aj s alkoholom.

Pre mňa dosiahnuť mieru je takmer nemožné. Ak raz ochutnám niečo vynikajúce (lava cake – to nedokážem odolať), spôsobí to u mňa túžbu po ďalšom kúsku. Osobne nedokážem niekde na návšteve zjesť len jeden keksík ku káve, proste nie som ten typ umierneného človeka. Ak ním ste, gratulujem vám a zároveň vám závidím vašu rovnováhu.

Pri konštatovaní, že nejesť ovocie ma zabije, zníži sa mi imunita a podobne, odpovedám stále rovnako. Na osem týždňov som pravidelnú dávku ovocia vylúčila. Občas si dám lesné plody do ovsenej kaše, alebo si ráno dám polovicu grepu. Cukor som vylúčila najmä preto, aby som si mohla dať po 8 týždňoch každý deň malý kúsok ovocia, resp. keď naň budem mať chuť. Obsahuje mnoho živín, vitamínov a vlákninu. No keďže je naše telo denne schopné metabolizovať len malé množstvo fruktózy, vylúčila som cukor, aby som si mohla dať ovocie. Také množstvo ovocia sa jedlo aj do 19. storočia, kým do priemyslu nevstúpil cukor. Nechcem ovocie ako také vôbec zhadzovať, najmä preto, že je skutočne výživné a pre naše telo prospešné.

Myslím si, že najdôležitejšie je vedieť počúvať svoje telo. Organizmus vám sám povie, či chce ovocie alebo zeleninu. Je to presne tak, ako keď vám do mozgu príde informácia, že potrebujete doplniť tekutiny. Naše telo neustále hľadá nejakú rovnováhu, a ak mu v tom my sami nebudeme brániť, tak ju nájde.

Ak ste sa k tomuto článku dostali po prvýkrát a zaujal vás, pozrite si aj staršie, ktoré môžete sledovať tu: ŽIVOT BEZ CUKRU, a ak máte nejaké otázky, kedykoľvek mi môžete napísať email na [email protected] s predmetom CUKOR. Rada vám na vaše otázky odpoviem.