Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo práve zebra unikla pohľadu človeka pri domestifikácii zvierat? Kone, poníky, somáre či ťavy, tie všetky človek využíva už po celé stáročia. Zebra je týmto zvieratám tak podobná, no predsa tak odlišná, keďže si dokázala po celý ten čas zachovať svoju dôstojnosť a „nezávislosť“.

Zebra patrí do živočíšneho rodu Equus. Do tohto rodu patria okrem zebry aj kone a somáre. Predkov teda majú všetci rovnakých a veľmi podobnú majú aj stavbu tela. Je medzi nimi však obrovský rozdiel. Kým somáre a kone sa stali „služobníkmi“ človeka, zebra si zachovala svoju divokosť a nezávislosť. A všetko to zariadila evolúcia.

Všetky tieto zvieratá majú spoločného predka nazývaného Hyracotherium, ktorý žil asi pred 55 miliónmi rokov v Severnej Amerike a Európe. Čo sa týka Severnej Ameriky, tam tieto zvieratá zmizli asi pred 8 až 10 tisíc rokmi. V Európe boli divoké kone intenzívne lovené pravekými ľuďmi. Vplyvom človeka, klimatických zmien a rôznych iných faktorov, sa tak stáda presúvali aj smerom do Východnej Ázie. Práve tu boli dochované prvé dôkazy o domestifikácii koní.

V Afrike to bolo však celkom inak. Populácia zebier bola od človeka uchránená a nebezpečenstvo tu hrozilo celkom iné. Africké zebry boli a sú pomerne veľké bylinožravce a sú teda vyhľadávanou potravou veľkých predátorov saván – levov, gepardov a hien. Evolúcia teda zo zebry vytvorila ostražité, divoké, silné a veľmi ťažko uloviteľné zviera.

Zebry sú veľmi plaché, veľmi ostražité a vnímajú každý vzruch vo svojom okolí. Svojím kopom dokážu zlomiť leviu čelusť a majú veľmi silné kusnutie. Majú výborný únikový reflex a práve preto neboli nikdy domestifikované ani skrotené človekom. Ich povaha je tak divoká, že aj keby ste zebru chytili, len ťažko ju prinútite k disciplíne. Samozrejme, že pokusy o skrotenie zebry v minulosti boli, no v takmer všetkých prípadoch skončili neúspešne.