Koronavírusom SARS-CoV-2 spôsobujúcim ochorenie COVID-19 je vo svete infikovaných už viac ako 2,5 milióna ľudí, pričom ochoreniu podľahlo takmer 180-tisíc pacientov. Nedávne štúdie však naznačujú, že až 80 % ľudí nakazených novým koronavírusom nemajú žiadne, poprípade len veľmi mierne príznaky ochorenia. Prečo sú niektorí ľudia asymptomatickí a priebeh ochorenia u iných je naopak mimoriadne ťažký?
Zdá sa, že deti a zdraví mladí ľudia nevykazujú žiadne, poprípade len nepatrné príznaky ochorenia COVID-19. Nedávne výskumy, a to hneď z niekoľkých krajín najmä západného sveta ukazujú, že infikovaných novým koronavírusom je v skutočnosti omnoho viac, ako si myslíme, veľká časť z nich je však asypmtomatická. Skutočné čísla rozsahu aktuálnej pandémie odhalí až celospoločenské testovanie, toho sa však dočkáme až v budúcnosti. Prečo u niektorých ľudí nový koronavírus nevyvoláva žiadne symptómy, zatiaľ presne nevieme, doposiaľ známe poznatky a hypotézy sa však pokúsili v článku na portáli The Conversation zhrnúť vedci z Austrálie.
Čo sa deje keď sa do tela dostane koronavírus?
Koronavírus SARS-CoV-2 je rovnaký ako všetky vírusy. Jeho jedinou úlohou a životným zmyslom je napadnúť ľudské bunky, vďaka čomu môže prežiť, množiť sa a znovu sa šíriť. Vírusom sa človek infikuje bez toho, aby o tom vedel. Častice na vonkajšej strane vírusu sa zachytia na proteínovom receptore ACE2. Tie sa nachádzajú v pľúcach, obličkách, srdci či čreve. Vírus sa udomácni a osoba je infikovaná. Kým sa ochorenie COVID-19 prejaví, môže to trvať 14 a dokonca aj viac dní.
Od tohto momentu sa začína priebeh ochorenia individuálne líšiť. Všetko totiž závisí od reakcie imunitného systému. Austrálski vedci vo svojom článku tvrdia, že silná imunitná reakcia počas inkubačného obdobia môže zabrániť rozširovaniu vírusu v tele a zabrániť mu tak, aby napadol pľúca.
Ako funguje imunitný systém?
Ľudský imunitný systém dokáže proti vírusom bojovať v dvoch líniách. Tou prvou sú fyzické bariéry a vrodená obrana. Pred vírusmi nás chráni koža, sliznice, ale aj rôzne bielkoviny, molekuly a časť bielych krviniek. Deti síce nemajú tak dobre vyvinutý imunitný systém, niektorí odborníci si však myslia, že odpoveď ich vrodeného imunitného systému je silnejšia ako u dospelých. To môže viesť k zníženiu vírusovej záťaže u detí (rozšírenie vírusu v tele) a rýchlejšie prekonanie choroby. A práve preto možno veľká časť detí prekonáva COVID-19 bez akýchkoľvek symptómov.
Druhou obrannou líniou ľudského tela pred vírusmi je adaptívna imunitná reakcia. Takáto reakcia sa označuje aj pojmom špecifická imunita. Imunitný systém pri nej dokáže rozpoznať konkrétny vírus a účinne proti nemu bojovať. Takáto reakcia trvá dlhšie, je však oveľa účinnejšia. Na vyvolanie dostatočnej adaptívnej imunitnej reakcie by mal byť človek úplne zdravý.
Čo ovplyvňuje priebeh choroby po inkubačnej dobe?
Ak sa vírus zvládne dostať cez prvú líniu imunitného systému prostredníctvom dýchacích ciest, putuje do pľúc. Tu sa zachytáva na receptory ACE2, množí a šíri sa a vyvoláva ďalšie a ďalšie reakcie imunitného systému. Podľa austrálskych vedcov môže byť kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim priebeh ochorenia COVID-19 množstvo vírusu, ktorému sa podarí dostať hlboko do pľúc pacienta.
Ako súboj medzi vírusom a imunitným systémom v pľúcach pokračuje, infikované časti pľúc produkujú zvýšené množstvo tekutiny plniacej pľúcne mechúriky. Kvôli tomu ostáva menej priestoru na prenos kyslíka do krvného obehu a odstraňovanie oxidu uhličitého. Objavujú sa príznaky zápalu pľúc ako horúčka, kašeľ a dýchavičnosť.
Reakcia imunitného systému niektorých ľudí je však nadmerná, poprípade trvá veľmi dlho. To vedie k tzv. cytokínovej búrke, teda neprimeranú až extrémnu reakciu imunitného systému, ktorá paradoxne poškodzuje orgány a môže viesť k fatálnym následkom. Pri koronavírusoch (SARS, SARS2 aj MERS) cytokínová búrka vyvoláva syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS), kedy sa v pľúcach nachádza priveľké množstvo tekutiny a pacient nie je schopný samostatne dýchať.
Práve vyššie opísaný stav je najčastejšou príčinou úmrtí pri ochorení COVID-19. Syndróm ARDS sa objavuje vo väčšej miere u starších ľudí a pacientov s chronickými pľúcnymi problémami. Vedci predpokladajú, že dôvodom môže byť nižší počet receptorov ACE2 v pľúcach. A síce sa to zdá nelogické, vzhľadom na fakt, že práve s týmito receptormi sa vírus viaže, ACE2 okrem toho napĺňajú aj úlohu regulátorov imunitnej reakcie.
Čím menej ACE2 receptorov, tým silnejšiu imunitnú reakciu telo vyvoláva, domnievajú sa niektorí odborníci. Kým starší ľudia ich majú menej, viac ako dospelí majú týchto receptorov v pľúcach deti. Práve preto sa v liečbe ochorenia COVID-19 osvedčili lieky na reguláciu imunitného systému. Starším ľuďom sa často podávajú tie, ktoré imunitné reakcie tlmia, aby nedošlo k tzv. citokínovej búrke. Vzťah imunitného systému a nového koronavírusu však stále ostáva záhadou a vedci z celého sveta neustále pracujú na jeho pochopení.
Nahlásiť chybu v článku