Svet okolo nás je fascinujúcim priestorom, kde sa toho každú stotinu sekundy udeje nepredstaviteľne veľa. A je ešte fascinujúcejšie, aké množstvo otázok sa vedcom a všetkým múdrym hlavám ešte vôbec nepodarilo zodpovedať. Niekedy ale aj tá najbanálnejšia, a pre niekoho mimoriadne hlúpa otázka má svoje riešenie a odpoveď na ňu poznáme. Niekedy je jasná ako facka, inokedy zložitejšia než dvojitá špirála DNA.

Nikto nikdy nebude vedieť úplne všetko – to je holý fakt, ktorý skrátka musíme prijať. Je ale len na nás, koľko toho chceme vedieť a z akého súdka tieto informácie budeme čerpať.

V škole nám zvykli hovoriť, že neexistujú hlúpe otázky, len hlúpi ľudia. Nebyť hlúpym je ale pomerne jednoduché – stačí niečo vedieť. A ak chcete vedieť ešte viac, treba sa pýtať. Koho?

Knižný debut popularizátora vedy

Napríklad Ivana Gábriša, ktorý vo svojom knižnom debute Vedecké okienko prináša 100 odpovedí, ktoré vám pomôžu lepšie pochopiť svet okolo nás. A prečo? Pretože hlúpe otázky neexistujú a je potrebné vedieť napríklad aj to, prečo je tráva zelená, či pijú ryby vodu od smädu, koľko koní má kôň, alebo napríklad aj to, prečo ľudia nedokážu fotosyntetizovať.

Nová kniha vyšla na prvý školský deň nového školského roka pod hlavičkou vydavateľstva INTEREZ MEDIA a jej autorom je stredoškolský učiteľ chémie a biológie, ktorý na sociálnych sieťach popularizuje vedu. Na Instagrame či TikToku má tisícky fanúšikov a videá, kde už objasnil nejednu (pre niekoho možno hoc aj) banalitu, majú milióny zhliadnutí. Nie je preto prekvapením, že mnoho otázok, na ktoré v jeho novej knižne nájdete odpovede, zaznelo práve na vyučovaní v škole. Tie si postupne spisoval.

Odpovede na to, čo študentov zaujímalo

„Ešte som aj vyzýval študentov, aby mi podobné otázky kládli. A teda nielen v triede, ale aj na sociálnych sieťach,“ povedal pre interez.sk Ivan. Ako dodal, teší ho akákoľvek nevšedná otázka, pretože je dôkazom toho, že študent nad témou premýšľa hlbšie.

„Takmer vždy sa so študentami snažíme prísť aj na odpoveď, aj keď sa niekedy nedá odpovedať priamo na hodine,“ hovorí. A akú najbizarnejšiu otázku od študenta dostal? „Napadá mi jedna otázka, ktorá ma zaskočila a to bola taká, že či vieme splodiť dieťa, ktoré bude svietiť,“ dodáva s úsmevom.

Ivan vo svojej knižnej prvotine čitateľov prevádza cestou od alchýmie k chémii, ale prezradí aj to, čo má včela spoločné s banánom. Netreba sa ale báť – k jednotlivým príbehom a vysvetleniam nepribalil (prakticky) žiadne vzorce a text je ľahko stráviteľný pre každého, komu knižka Vedecké okienko padne do ruky. Dopĺňajú ju tiež často trefné ilustrácie z dielne Annamárie Digoňovej. Nás zaujímalo hľadanie odpovede, aká otázka fascinuje jeho.

Od alchýmie k chémii

„Mňa zaujímajú kreatívne až často absurdné otázky, ktoré sa na prvý pohľad zdajú až nezmyselné, ale dajú sa rozložiť na čiastkové témy a postupne odpovedať na tie,“ prezrádza. Podobným spôsobom je napokon koncipovaná aj kniha. Ako ale tiež doplnil, veľmi ho zaujíma aj história chémie a jej preklopenie z dôb alchýmie na exaktnú vedu.

„Rád by som vedel, aké myšlienkové postupy viedli alchymistov k pokusom o vytvorenie kameňa mudrcov. Aké postupy volili, a prečo si mysleli, že práve danými kombináciami chemikálií by ho dokázali vytvoriť,“ hovorí autor.

Nielen pre študentov, ale aj pre dospelých, ktorí chcú vedieť viac

Neľahkou úlohou učiteľa chémie nie je len vyrozprávať hromadu faktov, ale tiež sa snažiť tieto fakty spájať do súvislostí a pomáhať študentom objavovať svet z pohľadu molekúl. Takpovediac pospájať hviezdy do súhvezdí.

Kniha popularizátora vedy Ivana Gábriša je určená pre každú zvedavú myseľ a bádateľov všetkých vekových kategórií. Pre deti, študentov, no aj pre dospelých, ktorí radi objavujú záhady prírody.  A aj keď v nej odpoveď na jednu z najtypickejších „zvedavých“ otázok chýba, pretože Ivan sa jej chcel vyhnúť, keďže sa chcel sústrediť na nevšedné otázky, ktoré nám tak ľahko nenapadnú, pre portál interez.sk na ňu predsa len odpovedal. Čo teda bolo skôr – sliepka alebo vajce?

„Vajcia kládli samice plazov a aj prvých vtákov, ktorí sa vyvinuli z teropodov, teda dvojnohých dinosaurov,“ vysvetľuje Ivan.

Odpoveď je jednoznačná

„Aj sliepka domáca a mnoho jej druhov mali svojich predkov. Vtáky sa na našej planéte začali objavovať v období strednej jury, pred 160 miliónmi rokov. Vďačiť za to mohli menším a stredne veľkým druhom teropodných dinosaurov. Plazy, ktoré sa pohybovali na dvoch nohách, rozmnožujúce sa kladením vajec, sa začali evolučne po milióny rokov meniť do súčasnej podoby vtákov. Už na konci obdobia kriedy bolo známych aspoň 37 odlišných druhov vtákov. Za najstaršieho spoločného predka je odborníkmi z celého sveta považovaný Archepteryx, okrídlený dinosaurus, ktorý nesie prvky oboch druhov. Takže vieme povedať, že vajce bolo skôr,“ vysvetlil nám.

Pokiaľ vás ale zaujíma, či bola skôr včela alebo kvet, odpoveď nájdete v knihe Vedecké okienko na strane 89. Zakúpiť si ju môžete cez oficiálny e-shop vydavateľstva INTEREZ MEDIA alebo v každom dobrom kníhkupectve.

A ak by ste sa chceli s autorom knižky stretnúť osobne, príležitosť budete mať už 11. septembra 2023 o 17:30 na krste knihy Vedecké okienko v kníhkupectve Panta Rhei v bratislavskom Aupark Shopping Center.

Otvoriť galériu (7)