Pre kontrolu či stratu nadbytočnej váhy väčšina ľudí siaha po diétach a cvičení. Kontrola a úprava jedálnička spoločne s dostatkom pohybu je najúčinnejším nástrojom na to, ako si udržať alebo znížiť svoju telesnú váhu. Potom sú tu ale ľudia, ktorí môžu jesť čokoľvek, v akýchkoľvek množstvách, nešportujú a predsa nikdy nepriberú.
Ako je možné, že niektorí ľudia nikdy nepriberú a to aj napriek tomu, že aktívne nešportujú, alebo konzumujú často aj veľké množstvá nezdravých jedál? Najnovšia štúdia zverejnená vo vedeckom zborníku Cell naznačuje, že by za tým predsa len mohla byť genetika. Po preskúmaní genetickej databázy DNA viac ako 47-tisíc obyvateľov Estónska hovoria vedci o géne, ktorý by v budúcnosti mohol pomôcť aj v boji s obezitou, ktorá je bežnou súčasťou života v 21. storočí.
„Všetci takých ľudí poznáme, ide asi o 1% populácie,“ hovorí v tlačovej správe Josef Penninger z Univerzity v Britskej Kolumbii. „Môžu jesť čo chcú ale ich metabolizmus ostáva zdravý. Jedia veľa, nerobia žiadne drepy a predsa nepriberajú na váhe,“ opisuje malú časť populácie profesor medicínskej genetiky. „Každý študuje obezitu. My sme si povedali urobme to naopak a poďme študovať štíhlosť,“ hovorí Penninger o motivácii rozsiahleho výskumu.
Skúmali 47 000 Estóncov
Výskumný tím pod vedením Josefa Penningera preskúmal viac ako 47 000 genetických záznamov obyvateľov Estónska vo veku 20 až 44 rokov. Vedci porovnali DNA chudých ľudí s osobami s normálnou alebo zvýšenou hmotnosťou a v genetických kódoch objavili jasnú odlišnosť. V DNA chudých ľudí objavili odlišné variácie génu známeho ako ALK. Ten v tele súvisí s vývojom nádorových ochorení, akú úlohu spĺňa okrem toho je pre vedcov stále záhadou. Podľa nového výskumu však zrejme súvisí aj s reguláciou ľudskej hmotnosti.
Vedci počas výskumu ďalej skúmali myši. Zistili, že jedince bez ALK génu sú odolné voči obezite spôsobenej stravou. Aj počas porovnávacieho experimentu sa ukázalo, že myši bez ALK génu majú menšiu telesnú hmotnosť a menej telesného tuku ako myši, ktorých DNA gén ALK obsahuje. Všetky myši mali pritom počas experimentu rovnaké množstvo pohybovej aktivity a prijímali rovnaké množstvá stravy.
Vyliečia obezitu?
Štúdia vedcov teda naznačuje, že za reguláciou hmotnosti u človeka by nakoniec do určitej miery mohla byť skutočne zodpovedná aj genetika. Od svojho výskumu si okrem iného sľubujú aj nové možnosti v oblasti riešenia globálneho problému s obezitou. Veria, že ďalšie výskumy by mohli priniesť vhodné inhibítory ALK génu, ktoré by dokázali znížiť funkciu génu a ovplyvniť tak ľudský metabolizmus. ALK inhibítory sa už dnes využívajú pri liečbe onkologických ochorení, ich vplyv na reguláciu telesnej váhy zatiaľ preskúmaný nebol.
Nahlásiť chybu v článku