Ľudia zvyknutí na to, ako má spoločnosť vyzerať, nechcú zmenu. Nezajímajú ich potreby ostatných, lebo pravdepodobne sami najlepšie vedia čo je pre všetkých najlepšie. Prichádzajú s argumentmi typu: „Ak sa stane droga bežne dostupnou, bude ju užívať viacej ľudí“; „Táto droga nepatrí do našej kultúry.“ Reakcia na prvý argument je zložitejšia. Určite bežná dostupnosť a legalita budú mať vplyv na užívanie rastliny, ale skôr v pomere, že viacej ľudí túto drogu skúsi ako by ju začalo dlhodobo užívať. Na druhý argument je jasná odpoveď – áno, dozaista nie je fajčenie a iné užívanie marihuany v našej kultúre úplne doma, ale to nie je ďalších XY vecí, ktoré bežne každodenne používame. Z predošlého tvrdenia jasne vyplýva fakt, že ľudia nechcú podporiť to, čo nie je priamo v ich záujme, aj keby sa jednalo o dobrú vec. Pravda je však taká, že demokracia je založená na slobode jednotlivca. Slobode, ktorá zahŕňa aj slobodné vyjadrovanie a slobodu rozhodovať sa o vlastnom osude, ak tým jednotlivec neprekáža ostatným. Na základe bežne dostupných informácií neexistujú záznamy o tom, že by marihuana zabila osobu, ktorá ju užila, a ani o tom, že by ľudí robila agresívnymi a neznášanlivými voči ostatným. Rozhodne môže ublížiť svojim užívateľom, ako každá iná substancia ovplyvňujúca psychiku – čo však nie je bežné a alkohol, ktorý je teda bežne dostupný, má oveľa viac nepriaznivých účinkov.

Je otázne, ako bude rastlinka pôsobiť na jednotlivca. Vec je však jasná, povolenie neznamená, že bude niekto k jej užitiu nútený. Je však isté, že na trhu sú bežne dostupné legálne látky, ako napríklad alkohol a cigarety, ktoré môžu mať ešte horšie následky pre jednotlivcov a spoločnosť. Je zrejmé, že voľba užiť marihuanu by mala byť legálna, lebo sa v podstate jedná o uplatnenie demokratického práva na slobodné rozhodovanie.