Kalendár, ktorý dlhodobo používame v rovnakom formáte, má svoje špecifiká. Jedným je napríklad to, že február je o pár dní kratší ako ostatné mesiace. Prečo je to ale vlastne tak? Tento fakt vysvetľujú viaceré teórie aj zmeny, ktoré majú svoj základ ešte v Rímskej ríši.
Až 11 z 12 mesiacov v kalendárnom roku majú 30, respektíve 31 dní. Potom je tu však druhý mesiac v roku, február, ktorý má 28 dní a raz za 4 roky sa predĺži o deň navyše, teda na 29. Prečo je to však nastavené tak, že 11 mesiacov má minimálne 30 dní a február je stále kratší? Odpoveď leží ešte v ustanoveniach z doby pred naším letopočtom, uvádza LAD Bible.
Jedna z bájí tvrdí, že februáru ubral dni prvý Cézar Augustus, ktorý vzal deň z druhého mesiaca a pridal si ho k augustu, keďže bol tento mesiac po ňom pomenovaný. Kalendár a usporiadanie roka podľa mesiacov a dní má na svedomí zakladateľ Ríma, Romulus. Ten však presadzoval kalendár, v ktorom bolo len 10 mesiacov bez súčasného januára a februára, teda rok trval 304 dní od marca do decembra.
Rok mal neskôr 355 dní
Až v roku 713 pred Kristom sa kráľ Pompilius rozhodol, že kalendár sa musí doplniť aj o ostatné dni. Tento kalendár mal už 12 mesiacov, no keďže rok stále začínal marcom, z februára sa stal posledný mesiac roka. Kalendár tak získal viac dní, no stále ich bolo v rámci roka len 355, a teda oproti dnešnému chýbalo ešte 10 dní.
Mesiace mali po tejto reforme 29 alebo 31 dní, pretože Rimania verili, že párne čísla prinášajú nešťastie. Ak chceli dodržať počet dní na jeden rok, nevychádzalo, aby mal každý mesiac nepárny počet dní. Február tak ostal s počtom 28 dní, údajne z dôvodu, že išlo o posledný mesiac v roku a príliš nezáležalo na to, kedy sa skončí.
Február má byť najhorší a najrýchlejší mesiac roka
Ďalšia teória sa opiera o povesť, že februa značí z latinského jazyka slovo horúčka. Išlo o mesiac, kedy boli ľudia chorí a úroda slabá, preto mu nechali najnižší počet dní, aby rýchlo prešiel. Veľká zmena prišla v roku 45 pred Kristom, kedy Július Cézar poveril odborníka, aby vytvoril kalendár založený na slnku, aký používali Egypťania, dodáva LAD Bible.
Juliánsky kalendár pridal do každého roka o niečo viac ako 10 dní, takže každý mesiac mal buď 30 alebo 31 dní, s výnimkou februára. Aby sa započítal celý 365,25-dňový rok, každé štyri roky sa k februáru pridával jeden deň, ktorý je teraz známy ako prestupný rok. Počas väčšiny rokov mal február iba 28 dní.
Nahlásiť chybu v článku