Ak by ste sa hocikoho na ulici opýtali, aby vymenoval niekoľko obrazov, ktoré pozná, pravdepodobne by medzi prvými spomenul aj slávny obraz Mony Lízy od renesančného génia Leonarda da Vinci. Dokonca aj tí, ktorí sa vo výtvarnom umení vôbec neorientujú, tak tento obraz jednoducho poznajú. Prečo je práve on ten najslávnejší a nie je to napríklad van Goghova Hviezdna noc, Bozk od Gustava Klimta, či Záhrada pozemských rozkoší od Hieronyma Boscha? Alebo ďalšie desiatky dychberúcich obrazov?
Možno by niekto hneď argumentoval, že vymenované obrazy sú v porovnaní s obrazom Mony Lízy mladšie, a tak sa nemuseli stihnúť viac presláviť v priebehu storočí. To je síce pravda, ale svoj najväčší boom zažila Mona Líza aj tak v čase, keď už tieto skvosty existovali.
Ak ste niekedy navštívil múzeum Louvre, stačilo nasledovať davy a k obrazu ste sa dostali. Cestou k nemu ste míňali množstvo významných diel, a to dokonca aj od slávneho Leonarda, no takmer nikto sa pri nich nepristavil. A potom, keď ste prišli k obrazu, tak okrem jeho zasklenia a davu ľudí ste si mohli všimnúť, že obraz je v porovnaní s inými až smiešne malý a nijako špeciálne zaujímavý. Aké je teda tajomstvo Mony Lízy?
Záhadná žena
Síce sa verí, že na obraze je Lisa Gherardiniová, manželka florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo, (aj samotný obraz sa v origináli nazýva La Gioconda), no neexistujú o tom dôkazy. Na obraze je tak záhadná žena. A ľudí záhady priťahujú. Kto sa môže skrývať za touto osobou? Čím viac otázok a čím menej odpovedí, tým narastá záujem.
Žena na obraze tiež upúta svojím pohľadom, jednoduchým oblečením a šibalským náznakom úsmevu, čo spôsobuje, že jej bola v období romantizmu prisudzovaná zvodnosť.
Dielo od renesančného génia
V 19. storočí, ako píše Britanicca, tiež narastal záujem o prácu Leonarda a začal byť vyzdvihovaný nad svojich slávnych súčasníkov ako boli Michelangelo Buonarroti či Raffaello Santi. Okolo tohto renesančného architekta, vynálezcu, hudobníka, sochára a maliara vznikla akási aura, ktorá len prispel k tomu, že Mona Líza sa stávala slávnou.
Obraz pre panovníka a neskôr pre ľud
Cesta obrazu je tiež zaujímavá. Portál Paintona pripomína, že Leonardo pôsobil v Taliansku, avšak na sklonku svojho života žil a tvoril vo Francúzsku, kde prišiel na pozvanie kráľa Františka I. Po smrti sa tak obraz Mony Lízy dostal do rúk Francúzska a po stáročia bol vo vlastníctve monarchie. Bežný ľud o tomto obraze nemal ani tušenie a nemal prečo sa vôbec stať slávnym.
To sa zmenilo až Veľkou francúzskou revolúciou, kedy sa v 18. storočí stáva Mona Líza verejným francúzskym majetkom. Je umiestnená v Louvre a každý ju môže obdivovať.
Zlomový moment
Aj keď toto významné umelecké dielo malo mnohé predpoklady byť aj na základe už uvedených skutočností slávnym obrazom, stále tu niečo chýba, čo spôsobilo to, že sa tento na prvý pohľad malý, obyčajný a z istého pohľadu aj nudný obraz stal takým ikonickým.
A tým momentom bol 21. august 1911. Ešte v deň pred týmto dátumom sa do múzea Louvre vkradol 29-ročný Talian Vincenzo Peruggia. Prišiel k obrazu s rozmermi 77 x 53 centimetrov a Monu Lízu namaľovanú na topoľovej doske (nie na plátne) jednoducho zvesil a schoval pod kabát.
Následne sa prešmykol von z múzea, ako sa uvádza v našom staršom článku, ktorý sa podrobne venoval tejto udalosti.
Keď sa na druhý deň prišlo na to, že obraz Mony Lízy záhadne zmizol z Louvru, médiá spustili ošiaľ. Múzeum, vláda a všetci kompetentní boli obviňovaní z toho, že obraz zmizol. Davy ľudí sa chodili pozerať do Louvru na prázdne miesto, kde Mona Líza dovtedy visela a vznikali mnohé dohady a konšpirácie o tom, kto a prečo vôbec obraz ukradol.
Napokon bol obraz stratený dva roky, keďže Peruggia ho nemohol kvôli mediálnemu tlaku predať skôr. Až po tomto čase sa skontaktoval s obchodníkom s umením Alfrédom Gerim, ktorému ho ponúkol na predaj. Keď Geri zistil, že ide o pravý obraz, zavolal políciu.
Z Mony Lízy sa stal kult
Práve krádež obrazu vo veľkom spôsobila, že sa o obraze diskutovalo, pátralo sa po ňom a mnohí neverili, že sa ho ešte podarí nájsť. Jeho vrátenie do Louvru tak bolo senzačné, a kým pred krádežou obraz poznali a oceňovali najmä nadšenci umenia, po krádeži a jeho navrátení na pôvodné miesto ho už poznal celý svet.
Z Mony Lízy sa tak stal ikonický obraz, ktorý svoju najväčšiu slávu zažíva už vyše 100 rokov a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v najbližšej dobe zmeniť.
Nahlásiť chybu v článku