Bol to génius, ktorý prispel k tomu, že druhá svetová vojna skončila skôr. Napriek jeho znalostiam ľudia a spoločnosť odsúdili jeho homosexualitu a tak, ako on prispel k rýchlejšiemu ukončeniu vojny, tak spoločnosť zase prispela k rýchlejšiemu ukončeniu jeho života. Presne pred 110 rokmi, 23. júna 1912 sa narodil britský matematik, logik, otec modernej informatiky a umelej inteligencie, Alan Turing. Do histórie ľudstva sa však zapísal najmä preto, že dokázal vytvoriť zariadenie, ktoré dokázalo rozlúštiť šifry nacistického prístroja Enigma. 

Vedomosťami ohuroval už na základnej škole

Alan Turing sa narodil 23. júna 1912 v Londýne v rodine britského člena Indickej štátnej správy. Krátko po jeho narodení sa rodičia vrátili do Indie a výchovu budúceho priekopníka umelej inteligencie prenechali príbuzným a opatrovateľkám. Učiteľov svojimi vedomosťami ohuroval už na základnej škole. Jeho schopnosti boli neuveriteľné. Dokázal riešiť zložité rovnice a matematické problémy aj napriek tomu, že sa ich nikdy neučil.

Po skončení strednej školy v Sherborne študoval matematiku na Cambridgeskej univerzite. Štúdium ukončil v roku 1934 a na univerzite sa stal odborným asistentom.

Turingov stroj a premožiteľ Enigmy

V roku 1936 publikoval svoj zásadný vedecký článok „On Computable Numbers“ (O počítateľných číslach), v ktorom predstavil tzv. Turingov stroj, teoretický model počítačového automatu a vypracoval tiež teóriu algoritmov, čím položil základy modernej informatiky a počítačových vied. Doktorát z matematiky a logiky získal v roku 1938 na Princetonskej univerzite v americkom štáte New Jersey.

Ešte v tom istom roku sa vrátil na Cambridgeskú univerzitu a po vypuknutí druhej svetovej vojny v roku 1939 odišiel na vojenské veliteľstvo Vládnej školy pre kódy a šifry (The Government Code and Cypher School) v Bletchley Parku v Buckinghamshire. Už v roku 1940 Alan Turing spolu so svojimi spolupracovníkmi vytvoril dekódovací stroj známy ako Bombe, ktorý dokázal dešifrovať zakódované správy Enigmy – stroja, ktorý používali nacistické nemecké vojenské jednotky.

V roku 1942 vedeli dešifrovatelia v Bletchley Parku na čele s Turingom rozlúštiť mesačne okolo 39-tisíc zachytených nemeckých správ a toto množstvo postupne vzrástlo na približne 84.tisíc správ. Verejnosť sa však o jeho významnej, ale zároveň tajnej práci, dozvedela až v 70. rokoch minulého storočia.

Prvé počítače a Turingov test

Po druhej svetovej vojne sa Alan Turing vrátil k svojmu vedeckému výskumu a zamestnal sa v Národnom fyzikálnom laboratóriu (National Physical Laboratory) v Londýne, kde sa podieľal na vývoji a vzniku automatického počítacieho stroja ACE (Automatic Computing Engine).
Od roku 1948 pôsobil na univerzite v Manchestri, kde sa v roku 1949 stal zástupcom riaditeľa oddelenia počítačov. Pracoval na vývoji programovacieho systému pre Ferranti Mark I., čo bol prvý komerčne dostupný elektronický digitálny počítač na svete.

Alan Turing sa považuje za zakladateľa moderných kognitívnych vied a bol jedným z prvých zástancov hypotézy, že ľudský mozog je z veľkej časti digitálny počítací stroj. Zároveň bol priekopníkom myšlienky umelej inteligencie. V roku 1950 navrhol postup, ktorý sa stal známy ako Turingov test. Jeho podstatou je tvrdenie, že za inteligentný môžeme stroj považovať vtedy, keď nie sme schopní jeho výstup, napríklad jeho odpovede na otázky, odlíšiť od výstupov živého človeka. Od roku 1952 až do svojej smrti pracoval Alan Turing aj na tom, ako aplikovať matematické postupy v biológii.

Trest za homosexualitu

Jeho osobný, ale aj vedecký život sa skomplikoval v roku 1952, keď vyšla najavo Turingova homosexuálna orientácia. Tá bola v tom čase v Spojenom kráľovstvá trestná a významný vedec, ktorý síce výrazne pomohol svojej vlasti pri porazení nacistického Nemecka, dostal na výber medzi väzením alebo hormonálnou liečbou. Vybral si liečbu, ale tá ho postupne obmedzovala v jeho výskume. Liečba pozostávala podávaním injekcií syntetického estrogénu, čo mu znižovalo libido. Feminizácia jeho tela dospela až do štádia, keď mu začalo rásť prsné tkanivo.

Alan Turing zomrel 7. júna 1954 na otravu kyanidom draselným vo veku 41 rokov. Ten si deň predtým vstrekol do jablka, ktoré z časti zjedol. Pravdou však je, že jablko nikdy na prítomnosť kyanidu netestovali. Jeden z jeho životopiscov však tvrdil, že Turing mal vždy zvláštne potešenie, keď videl v rozprávke Snehulienka a 7 trpaslíkov ako zlá kráľovná otrávi jablko. Predpokladá sa, že sa touto scénou inšpiroval pri samovražde. Objavili sa však aj teórie, že bol Turing niekým otrávený úmyselne. Jeho telo bolo spálené a rozprášené v záhradách krematória.

V roku 2009 sa britský premiér Gordon Brown menom vlády posmrtne ospravedlnil Turingovi za príkorie, ktoré mu bolo spôsobené pre jeho homosexualitu. V roku 2013 udelila britská kráľovná Alžbeta II. Alanovi Turingovi kráľovskú posmrtnú milosť.
O Turigovej práci na dešifrovaní správ Enigmy, pojednáva britský film z roku 2014 The Imitation Game (Kód Enigmy), v ktorom Alana Turinga stvárnil Benedict Cumberbatch.

V júni 2021 vstúpila do obehu nová 50-librová bankovka s portrétom Alana Turinga. Od roku 1966 sa tiež udeľuje Turingova cena, jedna z najvýznamnejších cien v oblasti informatiky.

Pozri aj:

Najneuveriteľnejší príbeh prežitia: Posádka Ernesta Shackletona si prešla v Antarktíde mrazivým peklom