Zimný slnovrat, teda aj najkratší deň roka, nastane už dnes, presne o 11:02 stredoeurópskeho času (SEČ), kedy sa začne na severnej pologuli astronomická zima. Túto udalosť však bude sprevádzať aj výnimočný astronomický úkaz, ktorý sme mohli naposledy pozorovať pred takmer 400 rokmi.
Zimný slnovrat, ktorým sa astronomická zima začína, nastal dnes predpoludním o 11.02 hod. Kým meteorologická zima nastala 1. decembra, tá astronomická začína až v tento deň. Čaká nás teda najkrajtší deň a najdlhšia noc tohto roku. Ako sa ale zimný slnovrat prejavuje?
Za všetkým je veľmi jednoduchá fyzika. Počas zimného slnovratu je južná pologuľa najviac priklonená k Slnku, na severnú pologuľu tak dopadajú slnečné lúče v tento deň najšikmejšie. V miernych zemepisných šírkach na severnej pologuli, v ktorých sa nachádza aj Slovensko, dosahuje Slnko najmenšiu výšku nad obzorom. Čas medzi jeho východom a západom je najkratší.
V Bratislave bude dlhší deň ako v Žiline
Rozličná preto bude aj dĺžka dnešného dňa v niektorých častiach Slovenska. Slnko napríklad v Bratislave vyjde ráno o 7. hodine 39. minúte a zapadne o 16. hodine stredoeurópskeho času (SEČ), teda bude nad obzorom 8 hodín a 21 minút. V Banskej Bystrici nastane východ Slnka o 7.33 h a západ o 15.49 h (dĺžka dňa 8 hodín 16 minút), v Žiline vyjde o 7.37 h a zapadne 15.48 h (dĺžka dňa 8 hodín 11 minút). Platí teda, že čím viac na sever, tým je deň kratší.
Toto sa – a v podstatne väčšom rozsahu – deje, ako je už dávno zrejmé, aj v iných kútoch sveta. Napríklad v Štokholme najkratší deň v roku trvá 6 hodín a 5 minút (slnko vychádza 8.43 h, zapadá 14.48 h SEČ). V oblastiach za severným polárnym kruhom Slnko nevychádza nad obzor vôbec. V meste Tromsø na severe Nórska vyšlo naposledy 26. novembra o 11.09 h a zapadlo o 11.55 h SEČ. Odvtedy ostáva skryté pod horizontom až do 15. januára, kedy vyjde opäť 11.27 h a znovu len na krátkych 52 minút.
Naopak, smerom k rovníku sa rozdiely medzi najkratšími a najdlhšími dňami v roku zmierňujú. Na južnej pologuli sa v pondelok 21. decembra začína astronomické leto a v oblasti za južným polárnym kruhom Slnko vôbec nezapadá.
Na oblohe sa spojí Jupiter so Saturnom
Najkratší deň a najdlhšia noc však nebudú jedinou zvláštnosťou dneška. Pridá sa totiž k tomu všetkému aj ojedinelý astronomický úkaz, aký sa naposledy na oblohe objavil pred takmer 400 rokmi. Na oblohe budeme svedkami mimoriadnej konjukncie planét Jupiter a Saturn. Tie sa po západe Slnka okolo 17. hodiny na oblohe priblížia do blízkosti 6 uhlových minút, čo je zhruba pätina priemeru Mesiaca v splne. Ako uvádza TASR, hoci sa takéto spojenia Jupitera a Saturnu opakujú zhruba raz za 20 rokov, takáto výnimočná konjunkcia naposledy nastala 16. júla 1623.
V prípade priaznivých podmienok bude možné tento úkaz pozorovať voľným okom, keďže pôjde po Mesiaci o najjasnejší objekt na oblohe.
Bude to skutočne výnimočné spojenie, o ktorom na svojom webe ešte v novembri informovala aj Slovenská akadémia vied. Podmienky na pozorovanie však nebudú všade priaznivé vzhľadom na počasie.
Bájna betlehemská hviezda?
Vzhľadom na to, že úkaz sa objaví len pár dní pred Vianocami, dostal aj pomenovanie „vianočná hviezda“. Spojenie Jupitera so Saturnom by okrem iného mohlo byť aj jedným z možných vysvetlení pôvodu tzv. betlehemskej hviezdy. Tá sa po narodení Ježiša Krista mala zjaviť nad jasličkami trom kráľom a spomína sa aj v Matúšovom evanjeliu.
„Podľa súčasných zistení napríklad v roku 7 pred naším letopočtom nastala konjunkcia Saturna s Jupiterom hneď trikrát, čo sa nestáva často, teda sa tento jav ponúka ako pravdepodobné vysvetlenie,“ povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Práve rok 7 pred naším letopočtom historici často uvádzajú ako reálny dátum narodenia Ježiša Krista. Konjunkcie Jupitera so Saturnom nastali v tomto roku podľa výpočtov 29. mája, 30. septembra a 7. decembra.
Hypotézu o konjunkcii ako prvý vyslovil nemecký astronóm Johannes Keppler. „Zaujímavé je, že ešte v roku 1604 pozoroval Keppler konjunkciu Marsu a Jupitera. Zhodou okolností na tom istom mieste oblohy, kde bola táto konjunkcia viditeľná, pozoroval tiež supernovu. Domnieval sa pritom, že takéto konjunkcie dávajú vznik novým hviezdam. A mohol si tiež myslieť, že betlehemská hviezda, ktorá sa spomína v Matúšovom evanjeliu, mohla byť takouto konjunkciou, ktorá viedla k vzniku novej hviezdy a symbolicky súvisela s narodením nového kráľa,“ vysvetlil Tóth.
Súhra zvláštnych náhod
Zaujímavé podľa Tótha je, že v spomínanom roku 1604 vôbec došlo ku kombinácii dvoch natoľko ojedinelých javov – od spomínanej supernovy sa za celých 400 rokov v našej galaxii nezopakoval žiadny podobný úkaz.
„Bol to už sám osebe naozaj vzácny jav, a k tomu sa ešte odohral aj spolu s konjunkciou Marsu a Jupitera, a ešte aj v rovnakej časti oblohy, čo bola naozaj zaujímavá náhoda,“ dodal astronóm.
Tento rok je zasa zvláštnou zhodou okolností, že pomerne vzácna konjunkcia Saturna a Jupitera nastáva práve v deň zimného slnovratu. Teda jav, ktorému sa pripisuje betlehemská hviezda, nastane tesne pred Vianocami. Ak by sa vám dnes spojenie Saturna a Jupitera pozorovať nepodarilo, bude tu aj druhá príležitosť, ale najmä pre tých mladších. Najbližšie totiž takýto úkaz nastane opäť 15. marca 2080.
Nahlásiť chybu v článku