V druhej polovici 20. storočia už na Zemi pomaly nebolo čo objavovať. Človek sa už dávno dostal na severný aj južný pól, vystúpil aj na najvyšší vrchol planéty. Biele miesta zmizli, ostali len tie temné. Také, kde svetlo neprenikalo a kde nikto žiadny život neočakával. Pred 60 rokmi sa dvaja dobrodruhovia vydali na jednu z najodvážnejších expedícií v histórii ľudstva, ktorú sa po nich neodvážil nikto zopakovať celé desaťročia.
Don Walsh a Jacques Piccard podnikli niekoľko hlbokomorských ponorov v špeciálne upravenej ponorke už predtým, tento nápad bol však úplne šialený. Až tak, že ho napriek mimoriadnemu technickému pokroku nikto nezopakoval viac ako 50 rokov. Na dno Mariánskej priekopy sa Walsh a Piccard ponárali takmer 5 hodín.
Neobyčajná ponorka
Nebola to obyčajná ponorka, taká by ponor do hĺbky 11 km nevydržala. Špeciálny stroj, nazývaný batyskaf určený na hlbokomorské ponory, objavil ešte na konci prvej polovice 20. storočia švajčiarsky výskumník Auguste Piccard. Pri vývoji revolučného zariadenia sa inšpiroval balónom. Prvý prototyp kúpilo od Piccarda Francúzske námorníctvo, druhý vyrobil pre Talianov. Nazvali ho Trieste, podľa známeho talianskeho prístavu, ktorý v slovenčine nazývame Terst.
Cesta na dno
Ráno 23. januára 1960 sa Walsh a Piccard uzavreli v tlakovej komore batyskafu a začali s ponorom. Komora mala tvar gule s priemerom len o niečo väčším ako 2 metre a takmer 13 centimetrov hrubými stenami. Po asi 450 metroch už bola všade naokolo tma. Walsh a Piccard začali pociťovať chlad. Vchádzali do jednej z pre život najnehostinnejších oblastí planéty.
Trvalo to takmer 5 hodín, presnejšie 4 hodiny a 48 minút. Batyskaf Trieste sa však nakoniec dotkol bahnitého dna Mariánskej priekopy a Walsh s Piccardom sa tak stali prvými ľuďmi, ktorým sa podarilo dosiahnuť najhlbší bod zemského povrchu. Spojenie sa obnovilo a Piccard tak mohol o obrovskom úspechu informovať americké námorníctvo na povrchu Tichého oceánu. Správa oceánom prechádzala celých 7 sekúnd. Okolitý tlak dosahoval silu 1,25 metrických ton na štvorcový centimeter, teplota v komore klesla pod 7°C.
Úspech Walsha a Piccarda sa nikomu nepodarilo zopakovať dlhé desaťročia a to napriek technologickému pokroku ľudstva v druhej polovici 20. storočia. Na dno Mariánskej priekopy sa znovu dostal až v roku 2012 americký filmový režisér James Cameron.
Office of Naval Research, National Geographic, Telegraph, Guinness World Records
Nahlásiť chybu v článku