Ak niekto tvrdí, že myslenie je najťažšia a najvyčerpávajúcejšia aktivita na svete, nemusí to znieť len obrazne. Najnovšia štúdia totiž ukázala, že zložitejšie a dlhšie myslenie môže v skutočnosti spôsobiť, že náš mozog sa unaví.
Nová štúdia však dokazuje, že príliš zložité a dlhé myslenie môže skutočne vyčerpávať váš mozog podobne, ako vyčerpáva cvičenie vaše telo.
Podobné tvrdenie spojené s premýšľaním a fyzickou aktivitou je, keď niekto povie, že sa cíti psychicky vyčerpaný. Aj vtedy musíme jednoducho uznať, že je to oprávnené tvrdenie, informuje Science Alert.
Výsledkom je, že vedci stále nechápu, ako intenzívne myslenie spôsobuje kognitívnu únavu. Ide o to, že nejde konkrétne o pocit ospalosti, skôr je to pocit, že telo a hlava má čoraz väčší problém popasovať sa s úlohami a problémami, pričom zároveň sa sťažuje aj sústredenie.
Vedci prišli na to, čo unavuje mozog
Niektorí vedci sa však domnievajú, že za tento nedostatok mentálnej odolnosti je zodpovedný najhojnejší excitačný neurotransmiter v mozgu, ktorým je glutamát. Je to excitačná aminokyselina, ktorá bola správne opísaná až v 50. rokoch minulého storočia, napriek tomu, že je prítomná vo viac ako 90 % komunikácie medzi neurónmi v ľudskom mozgu, uvádza štúdia.
V priebehu desaťročí táto podceňovaná chemikália vedcov neprestávala prekvapovať. Napríklad sa zistilo, že neuróny kontrolujú silu svojich signálov v mozgu reguláciou množstva chemikálie, ktorú uvoľňuje do iných neurónov.
„Naše zistenia však ukazujú, že kognitívna práca vedie k skutočnej funkčnej zmene – akumulácii škodlivých látok – takže únava by skutočne bola signálom, ktorý nás núti prestať pracovať, ale s iným účelom: zachovať integritu fungovania mozgu,“ píše sa v štúdii.
Nahlásiť chybu v článku