Na slovenské, ale aj stredoeurópske pomery je výnimočný, veď organizátorom sa na Zlaté piesky podarilo dotiahnuť svetové hviezdy, ktoré každý rok hrávajú pred ešte svetovejším publikom. Festival v skutočne špecifickom areáli Zlatých pieskov má všetko, ak nie ešte viac. Kto bol a zažil tú energiu, vie o čom hovoríme, kto nie, neuverí, až kým tento festival nenavštívi. 

O tom, ako to celé vzniklo, sme sa rozprávali s Rasťom Pružincom.

Kto tvorí Uprising? Bol tento festival myšlienkou viacerých ľudí alebo to vzniklo v jednej hlave?

Za celým festivalom sú dvaja ľudia – Rasťo (Pružinec) a Sveťo (Moravčík). S myšlienkou urobiť reggae festival som prišiel ja. Rodila sa vo mne už niekoľko rokov pred uskutočnením prvého ročníka Uprisingu. Vždy som veľmi rád cestoval a navštevoval rôzne (hlavne zahraničné festivaly). Najdôležitejším medzníkom bolo stretnutie s mojím rodinným známym Pavlom Daněkom, ktorý je hlavný organizátor Bratislavských Jazzových Dní (42 ročný festival), má za sebou kopu rôznych festivalov, koncertov a dá sa povedať, že v tejto brandži je najdlhšie a má najviac skúseností. Poprosil som ho, či by mi mohol povedať, ako sa taký festival robí… Od vtedy ubehlo skoro 9 rokov a stále nás túto robotu učí robiť čo najlepšie… Ale vrátim sa na začiatok. Oslovil som tiež viacero ľudí, s ktorými by som tento festival zorganizoval. Sveťa som spoznal cez spoločných známych z Trenčína. Bol jeden z ľudí, ktorých som s týmto projektom oslovil, ale ako jediný sa ukázal pre túto vec najviac zapálený a rovnako ako ja v tom našiel cestu, po ktorej kráčame dodnes.

Kedy na vás tá myšlienka vôbec prišla? Hneď ste vedeli, že chcete robiť reggae festival a aj to, na akom mieste by to mohlo byť?

Ja aj Sveťo sme boli veľkými fanúšikmi reggae dávno pred festivalom. (Sveťo bol aj je reggae DJ). Ja mám za sebou pár rokov bývania na Novom Zélande, kde je reggae veľmi rožšírené a kde som tiež navštívil mnoho reggae festivalov. Neskôr som navštívil reggae festival v Kalifornii a tiež absolvoval cestu po Jamajke. Po týchto skúsenostiach bola moja hlavná ambícia urobiť festival na Slovensku a keď som sa vrátil, snažil som spraviť všetko preto, aby sa tak aj stalo. Vedeli sme, že festival chceme robiť v Bratislave. Predchádzalo tomu viacero obhliadok, z ktorých nám najlepšie vzišli práve Zlaté piesky.

Riešili ste nejaké akcie už aj pred prvým Uprisingom, či ste rovno skočili do neznámych vôd tohto odvetvia?

Ja aj Sveťo sme mali za sebou viacero akcii, ale nič, čo by sa dalo reálne porovnať s Uprisingom. Keďže sme mali pri sebe pána Daněka, bola to neznáma voda iba pre nás dvoch. Trúfam si po rokoch povedať, že bez jeho skúsenosti a obrovskej pomoci by festival buď ani nezačal, alebo by asi skončil po prvom, pravdepodobne nevydarenom ročníku. My sme hlavne riešili dramaturgiu a spôsob ako osloviť ľudí, aby na festival prišli a celej myšlienke uverili, čo sa našťastie podarilo. Ale o to, aby festival fungoval aj po technickej stránke, sa postaral hlavne pán Daněk. Doteraz s ním máme pravidelné stretnutia a porady ohľadom Uprisingu o tom, ako vylepšiť to, čo až tak dobre nezafungovalo a hlavne o tom, aby sme nestratili dôveru u ľudí, ktorá sa ťažko získava a ľahko stráca.

Možno divná otázka ale predsa. Prečo ste sa rozhodli práve pre reggae?

Reggae je hudba, ktorá ovplyvnila naše životy. Hudba, v ktorej sme sa aj obaja našli. Pri počúvaní kvalitnej reggae hudby sa mi vždy dokázala vylepšiť nálada a celkovo si myslím, že prináša pozitívnejší pohľad na svet. Keď porovnáme Uprising s inými festivalmi, je to aj názorne vidieť. Ľudia sú tam skrátka krajší. Viac sa usmievajú, sú priateľskí a menej konfliktní. Obaja počúvame aj iné hudobné žánre, ale k reggae máme asi najbližšie.

Mali ste na začiatku sny, ktoré sa už splnili a naopak, sú aj také, ktoré ste si ešte nesplnili? Myslím teda hlavne tie veci týkajúce sa festivalu.

Náš spoločný sen bol hlavne zorganizovať Uprising a to sme si splnili. Prvý ročník vyšiel krásne; veľa návštevníkov, krásne počasie, výborná atmosféra a hlavne veľmi pozitívne ohlasy. Dá sa povedať, že toto sme si chceli vysnívať a aj sa to splnilo. Potom máme obaja svojich favoritov, ktorých by sme si veľmi priali vidieť na našom festivale. Viacero z nich sa už u nás objavilo a je ich stále mnoho, ktorých sa nám snáď ešte podarí priniesť na náš festival.

Minulý rok bol pokus o predĺženie festivalu o jeden deň. Plánujete niekedy spraviť Uprising trojdňovým?

Tu sa naše názory so Sveťom trošku rozchádzajú. On by si veľmi prial mať festival trojdňový a ja som opačného názoru (myslím, že riziká s tým spojené môžu priamo ohroziť existenciu festivalu, hlavne čo sa týka hluku v hlavnom meste, ale tiež náročnosti produkčne zvládnuť 3 noci). Možno keby sme festival presťahovali na odľahlejšie miesto, určite by sme túto otázku znovu otvorili.

Rozmýšľali ste už aj nad presťahovaním?

Ano rozmýšlali. Zlaté piesky sú atraktívny areál pre náš festival, ale majú aj množstvo nevýhod. Momentálne sa ale neplánujeme presťahovať.

Veľkou témou po každom Uprisingu bývajú krádeže. Je ich možné z vašej strany strany obmedziť alebo ich aspoň zmenšiť, či toto je už vec, ktorú z vašej strany zlepšiť nemôžete?

Toto je problém asi každého československého festivalu a nás sa týka rovnako. Bohužiaľ, zatiaľ sme nenašli spôsob, ako im zabrániť. Hlavne preto, že areál, v ktorom návštevníci kempujú nie je v našej réžií a pre majiteľov to nie je úplne priorita. Každý rok vedieme dlhé debaty s prevádzkarmi kempu, ako aj s políciu, aby zvýšili hliadky, hlavne sa snažíme informovať ľudí, aby si svoje cennosti nebrali so sebou na festival a keď tak si ich dali do úschovne. Nechať si veci v opustenom stane je podobné, ako ich nechať voľne niekde na ulici.

Tvorenie názvu je na začiatku (hocijakej veci) buď jedna z tých najťažších vecí, alebo to proste len tak zrazu vznikne. Ako to bolo u vás?

Tvorenie názvu festivalu bol veľmi zaujmavý proces. Keďže sme už vedeli, že festival bude na Zlatých pieskoch, chceli sme spojiť názov festivalu s miestom konania. Pôvodne sa mal festival volať Golden Soundz, čo sme vďaka Bohu neskôr premenovali. S takým názvom by sme “dieru do sveta” asi nespravili. Od začiatku sme sa hrali tiež so slovom rising. Z tohto vznikol Uprising. Až neskôr sme zistili, že náš festival sa bude konať presne na Slovenské Národné Povstanie. Anglický preklad povstania je Uprising.

Máte počas festivalu osobne čas aj na pozretie si nejakých koncertov?

Na Uprising sa nechodíme zabávať. Psychicky je veľmi náročné mať na zodpovednosť všetkých návštevníkov a osobne sa teším každej jednej hodiny, ktorá už prešla bez komplikácií.

Väčšinou si pozrieme len pár pesničiek od hlavných vystupujúcich.

Ktoré koncerty boli podľa vás najlepšie?

Za mňa a verím, že aj za Sveťa, to bol asi koncert Tarrus Riley. Ďalej Alborosie, Protoje, Chronixx, Jimmy Cliff, Bunny Wailer …

Čo je pre vás na tvorbe celého festivalu asi najťažšia vec? Vieš približne povedať, koľko ľudí pracuje na jednom ročníku?

Pre nás asi ten pocit zodpovednosti a s tým spojených množstvo obáv. Na to, že z leta nemáme prakticky nič a tie najintenzívnejšie 2 mesiace takmer nespávame, sme si už zvykli. Obaja radi pracujeme.

Z globálneho hľadiska je asi najťažšie dať všetko dohromady tak, aby všetky tie “ozubené kolieska” do seba správne zapadli. Dať dokopy silný tím ľudí, zohnať dostatok financií na výplatenie celého festivalu a hlavne nesklamať návštevníkov.

Po návšteve rôznych zahraničných reggae festivalov si si odtiaľ doniesol z organizačnej stránky určite veľa. Je niečo, čo by ste chceli na Uprisingu ešte zlepšiť?

Nemusia to byť iba reggae festivaly, z ktorých si berieme inšpiráciu. Keď sa chcem inšpirovať skôr sa pozerám na festivaly ako Sziget, alebo v poslednej dobe ma veľmi zaujal aj Colours of Ostrava.

Je viacero vecí, čo by sme chceli zlepšiť, ako napríklad osvetlenie areálu, plánujeme na festivale umiestniť väčší počet splachovacích keramických záchodov, vytvoriť viac parkovacích miest a pokúsiť sa urobiť všetko preto, aby sa obmedzili krádeže.

Chceli by ste na záver niečo odkázať každoročným návštevníkom, alebo aj tým, ktorí na Uprisingu ešte neboli?

Vraví sa, že kto Uprising raz zažil, celý rok čaká na jeho pokračovanie. Tak ak ste na Uprisingu ešte neboli, prídite sa o tom presvedčiť.