Nie vždy však bolo ľahké nájsť spôsob, ako ju skúmať. Priekopníkom v tejto oblasti sa stal Alfred C. Kinsey, skúmal sexuálne správanie a praktiky mužov, ale aj žien. Kinseyho práce si získali množstvo fanúšikov, ale aj kritikov. Máloktorý vedec však vyvolal svojím výskumom takú vlnu kontroverzie ako Laud Humphreys.
Laud Humphreys (vlastným menom Robert Allan Humphreys) bol americkým sociológom, venoval sa aktivizmu a zaujímal sa o politiku, pôsobil však aj ako profesor, psychoterapeut a episkopálny kňaz. O to bizarnejšie je, že si ako tému svojej dizertačnej práce zvolil práve ľudskú sexualitu, konkrétne jeden z aspektov homosexuality. Možno ho k tomu priviedol fakt, že mal manželku a dve deti, neskôr sa však na jednej z konferencií priznal, že je homosexuál.
Možno ho však k takémuto výskumu inšpiroval jeho otec. Po jeho smrti totiž Laud zistil, že pravidelne chodieval do New Orleans, aby tu mohol mať sex s mužmi. Vo svojej dizertačnej práci, ktorej sa venoval medzi rokmi 1965 až 1968, sa Humphreys zaoberal najmä skúmaním mužov, ktorí navštevovali verejné toalety (slangovo sa im v subkultúre homosexuálov hovorilo čajovne) za účelom homosexuálneho styku s iným mužom.
Samozrejme, univerzite, na ktorej Humphreys pôsobil, sa jeho výskum, ani metódy, ktoré pri tom používal, nepáčili. Snažili sa, aby Laud prišiel o svoj titul, ale aj o prácu na univerzite. Homosexualita bola v tom čase považovaná za zločin a zločincom bol aj ten, kto takéto správanie pozoroval, hoci aj za účelom výskumu.
Vo vlastnom výskume plnil úlohu voyeura
Napriek kontroverzii, akú dizertácia vyvolala, bola napokon v roku 1970 publikovaná pod názvom Tearoom Trade: Impersonal Sex in Public Places (v preklade Obchod v čajovni: Neosobný sex na verejných miestach). Práca bola kritizovaná nielen kvôli tomu, čo jej autor skúmal, ale aj kvôli tomu, akým spôsobom. Podľa kritikov Laud hrubo narúšal súkromie mužov oddávajúcich sa sexuálnym aktivitám na verejných toaletách. Napočudovanie si však získala aj uznanie a dokonca aj ocenenie.
Skôr, ako vznikli kluby či profesionálne organizácie pre homosexuálov, stretávali sa muži v parkoch alebo na verejných toaletách, aby si užili trochu telesnej rozkoše. Často sa ani nepoznali, ostávali v anonymite a spájala ich len chvíľková túžba. Samozrejme, nebolo to bez rizík. Ak ich prichytili policajti, hrozilo im zatknutie a množstvo nepríjemností.
Humphreysa ako vedca zaujímalo, kto sú tí ľudia, ktorí sa stretávajú často pod rúškom tmy a riskujú svoju povesť a svoju slobodu, len aby si mohli užiť niekoľkominútový neosobný sex s cudzincom. Čo to vypovedá o ľudskej povahe a správaní? Aby získal odpovede na svoje otázky, vydal sa priamo na miesta, o ktorých sa vedelo, že sa tam stretávajú muži za účelom anonymného sexu.
„Čajovne“ boli verejným tajomstvom
Existencia takých miest bola akýmsi verejným tajomstvom, Humphreys preto nemal problém na také natrafiť. Ako miesto konania výskumu si vybral niekoľko „čajovní“ v parkoch v oblasti St. Louis. Jeho úloha vo výskume bola naozaj zvláštna, obsadil totiž rolu nenápadného pozorovateľa. Voyeurom bol celkovo dva roky, predstavte si, svedkom koľkých sexuálnych aktov sa za ten čas stal.
O všetkom, čo videl a počul, si zapisoval podrobné poznámky. Laud bol naozaj veľmi dôsledný a v 134 prípadoch si zapísal dokonca aj poznávacie značky áut, ktoré súložiacim mužom patrili. Následne si vďaka nim dokázal vyhľadať aj mená a adresy mužov. O rok neskôr si zmenil účes a ďalšie aspekty výzoru, aby ho nebolo možné len tak ľahko spoznať. Mužov následne vyhľadal a nechal ich vypĺňať dotazníky týkajúce sa ich mentálneho zdravia pod zámienkou, že ide o anonymný prieskum verejného zdravia.
V knihe Testované na ľuďoch sa o tomto príbehu ešte dozviete:
- Čo sa Humphreysovi podarilo zistiť o mužoch navštevujúcich čajovne?
- Boli naozaj všetci homosexuálmi?
- Ako sa mu podarilo zmeniť spôsob, akým sa nazeralo na homosexualitu?
Nahlásiť chybu v článku