Naposledy sme vám priniesli článok venovaný tvorbe Paula Gauguina, ktorého obrazy patria medzi najdrahšie na svete a výrazne sa zapísal do histórie umenia. Dnes sa pozrieme na život kontroverzného Henri de Toulouse- Lautreca.
Maliar Henri Marie Raymond de Toulouse-Lautrec-Monfa sa narodil 24. novembra 1864 vo Francúzsku. Patrí medzi najznámejších maliarov impresionizmu a postimpresionizmu a zanechal po sebe výraznú stopu podobne, ako jeho súčasníci Paul Cézanne, Paul Gauguin či Vincent van Gogh.
Lautrec pochádzal zo šľachtickej rodiny žijúcej v Albi na juhu Francúzska. Po smrti svojho brata a otca, ako 8-ročný, začal žiť s mamou v Paríži, kde si všimla jeho umelecké nadanie. Neskôr sa však kvôli zdravotným problémom musel vrátiť do rodného mestečka. Trpel genetickou poruchou – osteopetózou, ktorá mu spôsobovala časté lámanie kostí. Rovnako to zapríčinilo aj to, že mladý Lautrec prestal rásť a tak bol so svojím vzrastom 1,42 m extrémne nízky.
Jeho choroba ho ešte viac vtiahla do umenia a z Lautreca sa napokon stal jeden z najvýznamnejších postimpresionistických maliarov, ktorý vo svojej tvorbe zaznamenával autenticitu bohémskeho života z konca 19. storočia. Okrem malieb sa venoval aj grafickým litografiám, ktoré mali vplyv na vznik secesie.
Námety čerpal vo svojom dekadentnom živote, ktorý trávil najmä na parížskom Montmarte. Na jeho obrazoch tak môžeme vidieť návštevníkov kabaretov, tanečnice, ale aj prostitútky alebo rôznych ľudí z okraja spoločnosti.
Podarilo sa mu premeniť reklamu na výtvarné umenie. Zožal veľký úspech svojimi plagátmi pre Moulin Rouge. Pri kombinácii maľby s plagátmi sa mu podarilo odstrániť rozdiel medzi vysokou a nízkou formou umenia. Jeho diela sa stali štandardom pre komerčné umenia a stal sa inšpiráciou pre Andyho Warhola alebo Alfonsa Muchu.
Maurský tanec, 1895
Časté narážky na Lautrecov vzrast doviedli maliara až k alkoholizmu. Pivo a víno časom nahradil absintom a „koktejlom zemetrasenia“, ktorý sa podával vo vínnom pohári a obsahoval absint zmiešaný s koňakom. Okrem závislosti na alkohole si svoj búrlivý život spestroval aj návštevami prostitútok. Bol nimi natoľko fascinovaný, až sa stali hlavným námetom pri jeho tvorbe.
Extrémny životný štýl, ku ktorému sa ešte pridal syfilis, sa na maliarovi značne podpísal. Tým ho údajne nakazila prostitútka Rosa la Rouge. Na jeho následky zomrel iba ako 36-ročný 9. septembra 1901. Po maliarovej smrti sa Lautrecova mama postarala o ďalšie propagovanie jeho diel a v rodnom Albi vytvorila múzeum. Pozrime sa, ako sa vyvíjala tvorba tohoto kontroverzného maliara.
La Blanchisseuse (Práčovňa), 1884- 1888
Rosa La Rouge 1886-1887
Vincent van Gogh, 1887
Equestrienne (Jazdkyne), 1888
Femme à sa toilette (Žena na toalete), 1889
Au Moulin de la Galette (Na Moulin de la Galette), 1889
Bal au Moulin Rouge (Ples na Moulin Rouge), 1890
Louis Pascal, 1891
Gabrielle, 1891
Moulin Rouge, 1891
La Goulue arrivant au Moulin Rouge (La Goulue prichádza na Moulin Rouge), 1892
Au Moulin Rouge (Na Moulin Rouge), 1892
Aristide Bruant dans son cabaret (Aristide Bruant vo svojom kabarete), 1892
Jane Avril dans les Jardins de Paris (Jane Avril v parížskej záhrade), 1893
Femme enfilant son bas (Žena obliekajúca si pančuchy), 1894
Troupe de Mlle Églantine (Skupina slečny Églantine), 1895- 1896
Le Coucher (Západ slnka), 1899
Madame Marthe X, Bordeaux, 1900
artlistr.com,en.wikipedia.org,sk.wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku