Mikronárody sú témou, ktorá dosť výrazne dokáže polarizovať spoločnosť. Na jednej strane ide o unikátne projekty, z ktorých majú ľudia radosť a vynikajú inakosťou, no na tej druhej predstavujú riziko pre anarchiu a dojem, že nie je nutné dodržiavať žiadne zákony. Podobným príbehom si prešiel aj rakúsky mikronárod Kugelmugel. 

Nie tak dávno sme písali o Slowjamastane, ktorý vznikol ako mikronárod na území Kalifornie. Istý Randy Williams si povedal, že síce precestoval všetky krajiny na svete, ale stále je mu málo. Preto sa rozhodol založiť si vlastný národ s vlastnou menou, hymnou i vlajkou. Nie je to však ani zďaleka raritou. Po svete existujú desiatky podobných mikronárodov, ktoré vznikli z rôznych dôvodov a pre rôzne zámery. Jedným z nich je aj Kugelmugel.

Téma mikronárodov vyjde na titulné stránky médií len občas, no vždy, keď sa to stane, tak ide o riadne veľký bizár. Naposledy zarezonoval Slowjamastan, pomerne často možno naraziť aj na Sealand. Mikronárody sú v jednoduchej terminológii územia štátov, kde sa skupina ľudí, prípadne jednotlivec, rozhodne z vlastnej vôle založiť nový štát.

Tieto územia však ani zďaleka nespĺňajú podmienky štátnosti, medzi ktoré patrí napríklad vlastné územie, vláda, obyvateľstvo a to najdôležitejšie, schopnosť nadväzovať vzťahy a spoluprácu s ostatnými štátmi. Tieto podmienky štátnosti určila konvencia z Montevidea, ktorá vstúpila do platnosti ešte v roku 1933.

Vytvárajú sa z rôznych dôvodov

Navyše, dnes hrá dôležitú úlohu štátnosti aj Organizácia spojených národov, ktorá k dnešnému dňu uznáva až 193 štátov. A čo sa týka mikronárodov, väčšina z nich nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok štátnosti. Aj keď by sa na tieto „štáty“ dalo pozerať ako na potenciálnu hrozbu vzbury, vlády a mimovládne organizácie si s tým nerobia ťažkosti, keďže pre nich tieto mikronárody nepredstavujú žiadne riziko.

Hlavným dôvodom pokojného vnímania mikronárodov je skutočnosť, že ľudia, ktorí ho vytvoria, to robia často z recesie, zábavy či ideológie o lepšom, voľnejšom svete. Aj keď si na danom území, ktoré im vlastne ani nepatrí, začnú nárokovať na zmenu platných zákonov či uvádzanie nových, zväčša bizarných zákonov, ich pôsobenie sa len vo výnimočných prípadoch stretne s odporom či konfliktom s vládou daného štátu, na ktorého území sa nachádzajú.

Podobným prípadom je aj Kugelmugel, čo vo voľnom preklade znamená Guľatý kopec. Ale aby sme boli korektní voči terminológii, ide o Republiku Kugelmugel. Za týmto mikronárodom, ktorého celé územie v podstatne reflektuje len guľatá konštrukcia, ktorá má priemer necelých 8 metrov, nemusíme ísť vôbec ďaleko. Nájdeme ho totiž vo viedenskom zábavnom parku Prater, píše AtlasObscura.

Chcel len ochrániť svoje umenie

Celý príbeh mikronároda, ku ktorému sa v roku 2015 prihlásilo 600 občanov, začal pred viac ako 50 rokmi v rakúskej dedinke Katzelsdorf, ktorá sa nachádza približne 90 kilometrov od slovenských hraníc. Tamojší maliar Edwin Lipburger postavil v roku 1971 spolu so synom Nikolasom konštrukciu v tvare gule, ktorá bola z dreva a po povrchu mala plechové pláty.

Nadnesene sa dá povedať, že práve zvláštne zákony sa postarali o to, že vznikol jeden z najzvláštnejších mikronárodov na svete. Miesto, ktoré Lipburgerovci a ich priatelia využívali len ako ateliér, malo byť zbúrané, keďže rakúske úrady v 70. rokoch neschvaľovali mať na pozemku stavby guľatého typu.

Lipburgera to však ani zďaleka neodradilo. Rozhodol sa, že svoje umenie a miesto, kde sa cítil dobre, ohradí a vyhlási to za samostatnú obecnú štvrť. To však miestne úrady rozhnevalo ešte viac a začal sa dlhotrvajúci spor. Lipburger miesto ohradil, dokonca osadil okolo značky, ktoré značili začiatok a koniec štvrte, spomína Secret Vienna.

Keď naň úrady začali naliehať ešte výraznejšie, nezľakol sa, práve naopak, zvolil ešte viac netradičný krok. V roku 1975 vyhlásil Kugelmugel za nezávislú republiku, začal vydávať vlastné známky, nariadil zákaz platenia daní a zaviedol aj vlastnú finančnú menu.

Nová adresa