Na pozostatky z čias druhej svetovej vojny sa mnohým díva ťažko a zanechávajú v nich trpké pocity. Hamburg ale dokázal sivú betónovú opachu s temnou minulosťou premeniť na unikát, ktorým sa môžu okolité krajiny inšpirovať. Za menej ako rok ju postavili muži na nútených prácach, po druhej svetovej vojne bolo príliš riskantné zbúrať ju. Dnes bunker pripomína temnú minulosť, no zároveň spája ľudí a je zelenou oázou pokoja.

Postavili ho za 300 dní

Ako informuje web RIMC, bunker bol vybudovaný v roku 1942. Postaviť sa ho podarilo vo veľmi krátkom čase, len za 300 dní, avšak z krvi a potu tisícky ľudí, ktorí ho budovali v rámci nútených prác. Vysoký betónový bunker na Feldstraße bol určený predovšetkým na protilietadlovú obranu v období druhej svetovej vojny. Režim budovu neskôr podľa webu Bunker St. Pauli využíval ako nástroj propagandy. Chcel ňou demonštrovať svoju silu, nezlomnosť a dať obyvateľstvu najavo, že sa nemôže len tak unaviť a vojna ho nezničí.

Odhaduje sa, že počas bombardovania v ňom našlo útočisko až 25 000 ľudí. Po vojne bunker slúžil na civilné účely, hoci pôvodne sa uvažovalo aj o jeho zbúraní v rámci denacifikácie. Na niektorých miestach sú však steny budovy hrubé aj 3,8 metra, búranie by tak mohlo ohroziť okolité budovy. Navyše, mnohé časti Hamburgu ostali po vojne zbombardované a bunker poskytol obyvateľom dočasnú strechu nad hlavou. Úrady sa tak zhodli na tom, že búranie by napáchalo viac škody ako úžitku.

Hovorili mu aj „Media bunker“, neskôr tu totiž sídlili rôzne spoločnosti zaoberajúce sa médiami, kultúrou a umením. Aj keď navonok bol tŕňom v oku, premenil sa na kreatívne centrum, kde sídlili kluby a konali sa tu rôzne udalosti. Podľa RIMC tu vznikali noviny vydavateľstva Axel Springer a fotograf F. C. Gundlach tu predstavil prvú nemeckú výstavu Andyho Warhola. Sídlil tu dokonca aj klasický orchester Ensemble Resonanz a populárny nočný klub, hudobná škola, obchod s hudobnými nástrojmi či fotoštúdio, píše web Hamburg Marketing.

Koľko stálo vytvorenie svetového unikátu?