Jeho meno ste takmer určite nikdy nepočuli. Pre tých, čo si potrpia na čo najširšom rozhľade, by navyše celkom stačilo vedieť, že Alexander Grothendieck bol vynikajúcim matematikom, jedným z najlepších v 20. storočí. Za jeho menom sa však ukrýva aj fascinujúci príbeh. Príbeh židovského chlapca, ktorý prežil detstvo v internačných táboroch, no napriek tomu získal najprestížnejšie matematické ocenenie. Príbeh génia, ale aj zarytého pacifistu, ekologického aktivistu, ktorý skončil vedeckou samovraždou a podlomeným psychickým zdravím.
Život Alexandra Grothendiecka by sa dal rozdeliť na dve samostatné kapitoly. Tá prvá je o chlapcovi židovského pôvodu narodeného do rodiny politických anarchistov, ktorému sa po pobyte v niekoľkých internačných táboroch podarilo hrôzy holokaustu prežiť. Napriek týmto skutočnostiam sa z neho stal jeden z najlepších matematikov 20. storočia.
Druhá kapitola by začínala momentom, kedy bol Grothendieck na matematickom výslní. Napriek tomu sa rozhodol pre vedeckú samovraždu, sústredil sa na aktivizmus v oblasti pacifizmu a ochrany životného prostredia. Utrápený génius sa nakoniec utiahne do absolútnej izolácie na okraj spoločnosti, kde celkom prichádza o duševné zdravie.
Vzdelanie v táboroch
Narodil v roku 1928 v medzivojnovom Berlíne. Otec pochádzal z Ruska a bol židovským politickým aktivistom. Mama bola nemecká protestantka, novinárka a rovnako ľavicová aktivistka. V roku 1933, keď dostal do rúk moc Hitler, obaja rodičia ušli do Francúzska, odkiaľ sa neskôr aktívne pripojili na stranu republikánov do španielskej občianskej vojny. Alexander ostal v Nemecku v opatere luteránskeho pastora.
Tesne pred vojnou Alexander odcestoval za rodičmi do Francúzka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa spoločne so svojou matkou dostal do niekoľkých internačných táborov na území Francúzska. Otec, ktorý bol židovského pôvodu, skončil v Osvienčime. Nakoniec Alexandra oddelili aj od matky. Tá bola presunutá do iného tábora a časom umrela na tuberkulózu. Alexandrovi sa podarilo utiecť a zvyšok vojny ho ukrývali francúzski odbojári v dedinke Le Chambon-sur-Lignon.
Na konci vojny mal Alexander len 17 rokov, chýbalo mu kvalitné vzdelanie, no napriek tomu sa mu podarilo dostať na univerzitu v meste Montpellier. Štúdium síce nedokončil, no podarilo sa mu tu znovuobjaviť Lebesgueovu mieru, bez toho, aby poznal definíciu rovnomenného integrálu, ktorú známy francúzsky matematik použil o niekoľko desaťročí pred ním. A práve na tomto prípade je najlepšie popísaná Grothendieckova genialita. Matematické záhady nedobýjal definíciami a nekonečnými výpočtami. Problémy zjednodušoval do toho momentu, kým sa pred ním celkom nerozplynuli.
Pacifista i matematický génius
V roku 1948 sa Grothendieck dostáva na univerzitu v Paríži. Na najbližších 22 rokov sa stáva matematickou špičkou, géniom, ktorý počas svojej vedeckej kariéry vyrieši obrovské množstvo problémov presahujúcich aj do ďalších vedných disciplín. Najväčším prínosom sú však práce v oblasti modernej algebraickej geometrie, vďaka ktorým je dodnes považovaný za vedúcu osobnosť tejto matematickej disciplíny, na ktorého poznatkoch ďalej stavali aj iní geniálny matematici. Skvelým príkladom je Andrew Wiles, ktorý aj vďaka práci Grothendiecka v 90. rokoch prelomil slávnu Veľkú Fermatovu vetu.
It’s to that being inside of you who knows how to be alone, it is to this infant that I wish to speak, and no-one else.
One swears that it died ages ago, or that it never existed – and yet I am certain it’s always there, and very much alive.》Alexander Grothendieck (1928-2014) pic.twitter.com/gymmAZOk57
— Cna (@Cna_Mirza) 26. mája 2019
Zlatú éru svojej vedeckej kariéry prežil Grothendieck na francúzskom Inštitúte pokročilých vedeckých štúdií, ktorého členom bol od roku 1958. V prestížnom vedeckom centre pracoval na svojich prelomových objavoch, za ktoré získal v roku 1966 aj Fieldsovu medailu, ktorá je považovaná za najprestížnejšie matematické ocenenie. Cena sa však odovzdávala v Moskve a Grothendieck si ju neprevzal. Vo svete zúrila studená vojna a zarytý pacifista a odporca akejkoľvek formy imperializmu ju z rúk Stalina prijať odmietol.
Začiatkom 70. rokov už Grothendieck ostro a otvorene prejavoval svoje politické názory. Bol silne presvedčeným pacifistom, kritizoval bipolárne rozdelenie sveta ako aj dôsledky studenej vojny v podobe vojenských konfliktov na periférii železnej opony. A keď zistil, že Inštitút pokročilých vedeckých štúdií, v ktorom roky pracoval z istej časti financuje armáda, jednoducho odišiel.
Hľadanie podstaty zla
Po odchode z prestížneho inštitútu sa Grothendieck síce neprestal matematike venovať úplne, no veľkú časť svojej energie a času sústredil do celkom iných odborov. Začal sa zaujímať o filozofiu, rovnako ako o otázku ochrany životného prostredia a ekológiu, naďalej sa vyjadroval aj k politickým otázkam. A napriek tomu, že pôsobil na francúzskych univerzitách, matematika už nebola jeho prioritou.
Pochybnosti o Grothendieckovom duševnom stave vyvrcholili koncom 80. rokov. V roku 1987 dokončil svoj ručne písaný manifest, v ktorom označoval sny za dôkaz o božej existencii. V manifeste opísal aj 18 ľudí, ktorých pokladal za vizionárov a „mutantov“. V nasledujúcom roku odmietol prestížnu Crafoordovu cenu, pričom v otvorenom liste napísal, že do konca storočia očakáva kolaps ľudskej civilizácie. V roku 1990 rozposlal svojim 250 priateľom a známym list, v ktorom oznámil príchod nového veku, ktorý začne 14. októbra 1996. Nasledujúci rok sa utiahol do úzadia a prakticky celkom prestrihol spojenie s vonkajším svetom.
Grothendieck začiatkom 90. rokov zmizol. Až neskôr sa ukázalo, že posledné roky svojho života prežil na úpätí Pyrenejí ďaleko od civilizácie v skromnom príbytku, kde sa ďalej venoval písaniu svojich diel. Zaoberal sa najmä filozofiou, otázkou a pôvodom zla či božej existencie. V horách ho neskôr vyhľadali Leila Schneps a Pierre Lochak (obaja matematici), no do dlhšej konverzácie sa s Grothendieckom nedostali. Chcel byť sám a matematika ho viac nezaujímala. Ignoroval aj správu o tom, že niekto len nedávno dokázal jeden z predpokladov, na ktorom kedysi pracoval.
… Nobody loved mathematics the way I did.
》Alexander Grothendieck (died : 13 November 2014) pic.twitter.com/RjebSEZdZB— Cna (@Cna_Mirza) 12. novembra 2019
Ako presne vyzerali posledné roky Grothendieckovho života ostane navždy záhadou. Zomrel v novembri 2014 vo veku 86 rokov v nemocnici vo francúzskom meste Saint-Lizier. A svet si ho napriek dvom desaťročiam absolútnej sociálnej izolácie pamätal ako matematického génia s ťažkým životným osudom.
famous-mathematicians.com, sjsu.edu, spectator.co.uk, independent.co.uk, conquermaths.com
Nahlásiť chybu v článku