Heydrich bol vysokopostavený predstaviteľ nacistického Nemecka, koncentroval v rukách veľkú moc. Atentát vyslal signál, že československý odboj pracuje. Jeho vykonávatelia boli muži s obrovskou gurážou. Šťastím operácie bolo, že sa parašutistom podarilo po zoskoku v Protektoráte Čechy a Morava rýchlo nadviazať kontakt s domácim odbojom. Bez neho by Anthropoid neuspel. Pre TASR to skonštatoval historik Martin Posch z Historického inštitútu Slovenskej akadémie vied a Dokumentačného strediska holokaustu.
Jeden zo strojcov holokaustu
Posch uviedol, že pri Heydrichovi často spomíname len jeho rolu zastupujúceho ríšskeho protektora v Protektoráte Čechy a Morava, hoci to bola len krátka časť jeho života. „Heydrich bol vysokopostavený predstaviteľ nacistického režimu, šéf RSHA (Reichssicherheitshauptamt), Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu a jeden z hlavných strojcov holokaustu,“ ozrejmil Posch.
Hlavnou úlohou RSHA bolo prenasledovanie vnútorných aj vonkajších nepriateľov režimu. Hneď po príchode do Prahy vyhlásil Heydrich stanné právo, uplatňoval taktiku „cukor a bič“. Odsúdil na trest smrti vtedajšieho premiéra protektorátnej vlády Alojza Eliáša a jedným z impulzov pre atentát naňho bola i poprava vysokých predstaviteľov československej predvojnovej generality za ich odbojovú činnosť.
Na špeciálne operácie protinacistického odboja vyberali vojakov ich nadriadení, pričom sami museli prejaviť dobrovoľný záujem. Nefungovalo to však tak, že by sa sami prihlásili na konkrétnu úlohu, keďže operácie boli utajované. Historik priblížil, že Slováka Jozefa Gabčíka a Čecha Jana Kubiša si nadriadení všimli počas vzbury vojakov v Cholmondeley, kedy upokojovali nespokojné mužstvo. Boli príslušníci československej zahraničnej armády, ktorá sa po stiahnutí z Francúzska dislokovala do Veľkej Británie.
Musíme ukázať, že vraciame ranu za ranou
Dňa 3. 10. 1941 sa Gabčík s ďalším vojakom Karlom Svobodom stretli s plukovníkom Františkom Moravcom, ktorý stál na čele druhého odboru ministerstva národnej obrany. Práve to malo na starosti plánovanie operácií, či už sabotážnych, teroristických alebo spravodajských. Tu sa mali dozvedieť, že cieľom atentátu bude buď Heydrich, alebo K. H. Frank. Podľa slov historika sa v zápise zo stretnutia píše, že im Moravec vzhľadom na situáciu a teror v protektoráte povedal: „Musíme ukázat, že vracíme ránu za ránou.“
Prvotný plán na spáchanie atentátu bol podľa Poscha pomerne primitívny. „Rátalo sa s dvomi veľkorážnymi pištoľami a dvomi granátmi,“ uviedol. Gabčík a Svoboda sa mali od Moravca dozvedieť o operácii 3. októbra a vykonať sa mala už 28. októbra. V úvode sa však Svoboda zranil, prípravy sa zdržali a Gabčík miesto neho odporučil Kubiša. Podľa historika zdržanie operácii prospelo.
Samotný výsadok sa niekoľkokrát posunul, Special operation executive (SOE) ani československé spravodajstvo nedisponovali letectvom a boli odkázaní na britské. „Muselo sa čakať na vhodnú fázu mesiaca, aby sa vyhli protileteckej obrane tretej ríše a ňou okupovaných území,“ povedal Posch. Prvou hlavnou komplikáciou spojenou s Anthropoidom bolo poranenie Gabčíka pri zoskoku. Ako veľké šťastie operácie vníma historik to, že parašutistom sa napriek zraneniu Gabčíka pomerne rýchlo podarilo nadviazať spojenie s domácim odbojom, ktoré im vydržalo až do konca. „Mnohé výsadky toto šťastie nemali,“ podotkol.
Deň D
Samotnému dňu atentátu, teda 27. máju 1942, predchádzala príprava aj v Prahe, kde agentom, teda parašutistom, pomáhal rozsiahlejší okruh odbojárov. Napriek tomu sa nevyhli komplikáciám. Gabčíkovi sa zasekol samopal Sten gun vo chvíli, keď stál pred Heydrichovým autom. Záznam protektorátnej polície pre gestapo podľa Poschových slov dokazuje, že Gabčík strieľať chcel, no v komore ostal zaseknutý náboj. Neskoršie používanie zbrane podľa slov historika ukázalo, že samopal sa pri plnom nabití zásobníka častejšie zasekával.
„Našťastie to zlyhalo aj na druhej strane,“ poznamenal Posch a poukázal na Heydrichovu reakciu a ďalšie okolnosti. Vzhľadom na propagandu odmietal Heydrich chodiť s eskortou, opancierovaným autom a snažil sa ukázať Pražákom, že sa nebojí. V tomto čase už totiž gestapo malo informácie o výsadkoch na území protektorátu, pretože vystopovali britský bombardér. Chybou na strane Heydricha bolo aj to, že zakázal svojmu šoférovi utiecť s autom z miesta činu a chcel zlikvidovať atentátnikov. Zbraň zlyhala, a tak vznikol priestor na hodenie perkusnej bomby. Síce nezasiahla priamo vnútro auta, výbuch spôsobil Heydrichovi zranenie, po ktorom sa mu v tele vytvoril zápal a následkom bola smrť.
Nechceli zomrieť, no išli na smrť
Posch uviedol, že zo strany parašutistov nešlo o samovražedný atentát, aký poznáme dnes. Plán mali podľa jeho slov pripravený tak, aby mali kadiaľ utiecť z miesta činu. „Druhá vec však je, že životnosť vojakov, ktorí boli nasadení do špeciálnych operácií, bola veľmi nízka,“ ozrejmil s tým, že možnosť na prežitie by teoreticky mali, len ak by sa v ďalšom období úplne odrezali. „Ale tým, že spáchali atentát na toho, na koho spáchali, bolo jasné, že gestapo sa nevzdá, kým ich nenájde, alebo bude robiť taký teror, kým ich niekto nezradí,“ skonštatoval historik. Koncept cukor a bič v kombinácii s amnestiou napokon zapôsobil na jedného z výsadkárov Karola Čurdu, ktorý ich udal. Zlomiť ho mali aj prosby jeho matky.
„Keď sa gestapo rozhodlo niekoho zlomiť a získať od neho informácie, okrem ľudí s obrovskou výdržou, sa zlomí každý. Tam nie je otázka, či bude človek vypovedať, ale kedy,“ hovorí historik. Vďaka informácii od Čurdu gestapo mohlo mučiť a zlomiť mladého Aťu Moravca, ktorý im dal informáciu o úkryte v Kostole sv. Cyrila a Metoděje v Resslovej ulici.
Boje v kostole
Okolie kostola obsadili nemecké jednotky. „Keby chceli zlikvidovať agentov v kostole, tak by boj trval pomerne krátko. Išlo o iný cieľ. Radi príbeh posledného boja v krypte heroizujeme, čo do istej miery chápem, ale hlavným cieľom gestapa a príslušníkov SS Wachtbattalion Prag bolo chytiť ich živých, získať od nich informácie o priebehu výcviku, o stave československého odboja v Británii,“ vysvetlil Posch. Aj agenti, skrývajúci sa v krypte kostola, si to podľa neho uvedomovali, boli na to pripravení a vybavení kyanidovými kapsulami. Na záver sa preto štyria poslední parašutisti zastrelili na mieste.
Na otázku, či sa dá hovoriť o hrdinstve parašutistov, odpovedal, že tento pojem nemá rád. „Keď robíme z Gabčíka a Kubiša hrdinov, prestávame z nich robiť ľudí z mäsa a kostí s ich kladmi aj zápormi,“ podčiarkol. Pri obrane aj útoku podľa neho prejavili obrovskú odvahu a aj veľmi slušné schopnosti. Nebyť však podporovateľov z radov domáceho odboja a ich rodín, atentát by sa podľa Poscha nikdy nepodaril. Poukázal na nepresné informácie parašutistov pri príchode, neznalosť prídelového systému v protektoráte a ďalšie nedostatky.
Podotkol však, že účastníkov operácie Anthropoid nechce dehonestovať, pretože to boli vojaci s obrovskou gurážou. „Armáda SR či ČR môže stavať na ich odkaze,“ zdôraznil. Heroizovanie a neustále oceňovanie Gabčíka in memoriam však podľa neho komplikuje aj reálny výskum, keď chcú historici predstaviť Gabčíka ako človeka, ktorým bol.
Zabúda sa na iných
Na margo dôsledkov atentátu na Heydricha uznal, že jeho smrť mohla oslabiť tretiu ríšu. Dôsledky pre protektorát boli výrazné, rodiny českých účastníkov boli vyvraždené. Rodinu Gabčíkovcov v Poluvsí pri Žiline podobný osud nepostihol, a to podľa historika preto, že nacisti vtedy nepotrebovali na Slovensku vytvárať teror. „Neviem odkiaľ vychádza snaha predstaviť to, že Gabčíkova rodina prežila, ako nejaký úspech ľudáckeho režimu na Slovensku. To je úplná hlúposť,“ podčiarkol.
Vtedajší Slováci podľa jeho slov mali informácie o atentáte a objavili sa aj v správach. „Samozrejme s informáciami poplatnými režimu. Heydrich sa tu predstavoval v tom najlepšom pozitívnom slova zmysle,“ povedal Posch. Čo sa týka povedomia Slovákov o Gabčíkovi a Anthropoide, v posledných desiatich rokoch sa zvýšilo. Pripomienky udalostí sú podľa Poscha pomerne pravidelné, a kto chce, informácie si nájde. Obáva sa skôr, že sa posúvame do štádia, kedy by sa dalo hovoriť o medvedej službe voči iným operáciám, nakoľko znalosť mnohých končí pri Anthropoide a o osud ďalších výsadkov už nie je záujem.
Článok bol pôvodne publikovaný ešte v roku 2022.
Nahlásiť chybu v článku