Poslankyňa a aktivistka Denisa upozornila na situáciu vo Zvolene: Ani po mesiacoch nevieme čo dýchame, minister to zľahčuje

Ako dieťa túžila pracovať v chovprodukte a neskôr premýšľala nad tým, že sa stane veterinárkou. Napokon sa vydala inou cestou, ktorej súčasťou vždy bola príroda. V roku 2018 prišiel prvý stret s realitou, ktorý ju primäl k tomu, aby sa začala do hĺbky zaujímať o environmentálne témy. 

Denisa Záchenská, dnes poslankyňa mesta Zvolen, mala len 17 rokov, keď pre vyrúbanie časti lesa, v ktorom prežila veľkú časť doterajšieho života, prišla do stretu so slovenskými úradmi a hĺbkou environmentálnych problémov. Založila občianske združenie Očami prírody, ktoré dnes tvoria tisíce ľudí, ktorým nie je ľahostajné, čo po nás zostane.

Vyštudovala forenznú a kriminalistickú environmentalistiku na Technickej univerzite vo Zvolene. Ako poslankyňa sa venuje životnému prostrediu a bola jednou z tých, ktoré upozornili na to, že v meste niečo nie je v poriadku.

Upozornila na dianie vo Zvolene

Naftalén, acenaftylén, acenaftén, fluorén, fenantrén, antracén, fluorantén, pyrén, benzo(a)antracén, chryzén, benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(a)pyrén, indeno(1,2,3-cd)pyrén, dibenzo(a,h)antracén, benzo(g,h,i)perylén. Všetky tieto látky sa majú nachádzať v ovzduší, ktoré denne dýchajú obyvatelia mesta Zvolen.

Benzo(a)pyrén je pritom látka, ktorá dokáže poškodzovať DNA, zvyšovať riziko vzniku rakoviny pľúc, kože aj iných orgánov, či spôsobovať genetické mutácie. Prvýkrát si ľudia všimli čierny mastný popol asi 22. novembra 2024. Najvyššie koncentrácie nebezpečných látok boli namerané na detskom ihrisku.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba hovorí o „takzvanom znečistení“ a inštitúcie či kontrolné úrady sa hrajú na mŕtvych chrobákov, ktorých analýzami sa nič nezistilo, nepotvrdilo, no ani nevyvrátilo. Dnes, po viac ako štyroch mesiacoch, stále nie je známy vinník zodpovedný za znečistenie.

„Vzorka, ktorá bola z ihriska odobratá, odzrkadľuje, čo by malo dieťa na ruke, keby sa počas hry chytilo šmykľavky, hojdačky či preliezky. A teraz sa zamyslime nad tým, že deti si často dávajú ruky do úst alebo si nimi trú oči,“ hovorí Záchenská.

Poslankyňa a aktivistka Denisa Záchenská je treťou respondentkou v sérii rozhovorov so ženami z verejného života, ktoré hýbu spoločnosťou.

Čím ste chceli byť ako malá?

Od detstva som mala veľmi blízky vzťah k prírode a zvieratám. Mojím prvotným snom bolo pracovať v chovprodukte, kde by som bola v kontakte so zvieratami. Všetkým som o tom rozprávala všade, kde sa dalo. Moji rodičia ma podporovali, no často sa z toho stala zábavná téma, pretože mi naznačovali, že by som mohla mať ambície v širšom rámci.

Neskôr som sa chcela stať veterinárkou, no tento sen som pustila, keď som si uvedomila, že by som musela zvieratá aj utrácať. Vždy to vysnívané zamestnanie krúžilo okolo zvierat či prírody.

Ako ste sa dostali k environmentálnym témam?

Príroda bola odjakživa prirodzenou súčasťou môjho života. Detstvo som trávila najmä vonku – pred panelákom, u starých rodičov na dvore alebo na chate v lese. Vždy ma to k prírode ťahalo a veľkú zásluhu na tom majú moji rodičia, s ktorými sme často chodievali pozorovať zvieratá a trávili spolu čas vonku. Postupne som si domov priniesla takmer všetky druhy domácich zvierat, vďaka čomu som sa učila o ich potrebách a starostlivosti. Veľa času som strávila aj pri dokumentoch o prírode a zvieratách.

V roku 2018 som sa stretla s nepríjemnou skúsenosťou, ktorá ma konfrontovala s realitou environmentálnych problémov a ukázala, že svet nie je taký ružový, ako sa zdá. Išlo o vyrúbanie časti lesa, v ktorom som prežila veľkú časť života. Keď som sa pokúsila túto situáciu riešiť, mala som len 17 rokov a zistila som, že kompetentní úradníci so mnou zaobchádzali veľmi neprofesionálne, nebrali ma vážne a dokonca padli aj vyhrážky.

Vtedy som si uvedomila, že bez potrebných znalostí a argumentov to nebudem schopná vyriešiť. Táto skúsenosť ma však motivovala, aby som sa začala hlbšie zaujímať o environmentálne témy a postupne som objavila oblasť, o ktorej som predtým nemala ani tušenie.

Zistila som, že problémy, akým som čelila, nie sú na Slovensku výnimočné a ochrana prírody je veľmi oslabená. Rozhodla som sa založiť občianske združenie Očami prírody, aby som spojila ľudí s rovnakým záujmom a vytvorila silnejší hlas v boji za ochranu prírody. Zo skupinky pár kamarátok sa postupom času stali tisícky ľudí, ktorým nie je ľahostajné to, v akom svete žijeme.

Neskôr som objavila študijný odbor Forenzná a kriminalistická environmentalistika na Technickej univerzite vo Zvolene, ktorý bol ako „vyrobený pre mňa“, a rozhodla som sa ísť touto cestou aj na odbornej úrovni. Po úspešnom absolvovaní štúdia sa téma ochrany prírody stala mojou profesijnou dráhou, po ktorej chcem ísť a pomáhať ako sa len dá.

Ste poslankyňou mesta Zvolen, čo vás viedlo ku kandidatúre na túto pozíciu?

Počas mojej dobrovoľníckej činnosti som narazila na hranice, ktoré som nedokázala prekročiť. Uvedomila som si, že z občianskeho sektora nie vždy môžeme dosiahnuť potrebné zmeny, a preto mi kandidatúra na poslankyňu mesta Zvolen prišla ako logický krok.

Verím, že na miestnej úrovni môžem pracovať na dlhodobejších zmenách, ktoré reálne ovplyvnia naše prostredie. Zároveň milujem Zvolen. Chodila som sem do škôlky, na základnú, na strednú, na vysokú. Možno by si niekto povedal, že prečo som nechcela vidieť aj iné mesto, no Zvolen mal proste vždy to, čo som hľadala alebo potrebovala. Chcem vidieť, ako sa posúva dopredu, ako sa mení k lepšiemu, a jedného dňa si povedať, že to je aj vďaka mojej práci. Viem, že naše mesto čelí viacerým výzvam a problémom, no nechcem pred nimi zatvárať oči, utekať, a ani sa s tým zmieriť.

Čo je vašou pracovnou náplňou? Akej problematike sa venujete?

Zvolenie za poslankyňu mesta Zvolen bola pre mňa obrovská česť a zároveň zodpovednosť. Ľudia mi dali šancu byť ich hlasom – a ja si to nesmierne vážim. Mojou prioritou je čisté a zdravé životné prostredie, ktoré je základom života všetkých ľudí. Každý mesiac riešim desiatky podnetov – od zelene, jej úprav a výsadby, cez problémy s odpadom, voľne žijúcimi či túlavými zvieratami, až po rôzne ďalšie ekologické a komunitné témy.

Som predsedníčkou Komisie životného prostredia, kde sa spolu s kolegami venujeme zeleným témam v meste. Zároveň sa vyjadrujem do médií, televízie či článkov, kde sa snažím ponúknuť ľudský a environmentálny pohľad na témy, ktoré sa v meste dejú a pridávam a šírim aj rôzne náučné či informačné príspevky.

Vnímate, že by ste to mali ako žena v politike ťažšie ako vaši mužskí kolegovia?