Aj keď by sa mohlo zdať, že 21. storočie a rozmach streamovacích služieb aspoň trochu zmierni internetové pirátstvo, opak je pravdou. Počty predplatiteľov tej-ktorej hudobnej alebo VOD služby sa síce neustále zvyšujú, za audiovizuálny obsah väčšina aj tak platiť odmieta. Na Slovensku zatiaľ na internetové pirátstvo nikto z používateľov internetu nedoplatil, nie je to však preto, že by sa o tom nevedelo.
Kto nikdy nič ilegálne nestiahol z internetu, nech prvý hodí kameňom. Najmä pred rokmi, keď sme o existencii Netflixu či Spotify mohli snívať, bolo normálne si akýkoľvek film, hudobný album od obľúbeného interpreta alebo počítačovú hru jednoducho stiahnuť z internetu. Fičali prevažne torrentové weby alebo file-sharingové služby.
Tie, samozrejme, s čoraz väčšou dostupnosťou a šírkou ponuky čoraz populárnejších streamovacích služieb „na držku“ nepadli. Popularite, aj keď dalo by sa povedať, že omnoho nižšej, než to bolo kedysi, sa tešia aj dnes.
Sťahovanie filmov a seriálov, respektíve akýchkoľvek autorským zákonom chránených diel, je ilegálnou činnosťou. Poskytovatelia internetu však možnosť čokoľvek sťahovať z internetu neblokujú. Dokonca takúto aktivitu, ako nám uviedol Rudolf Kubík, zakladateľ spoločnosti BBXNET, ktorá poskytuje internetové pripojenie či digitálnu televíziu v banskobystrickom okrese, používateľov cielene ani nesledujú.
Čo všetko teda o nás náš poskytovateľ internetu vie? Niektorí možno budú zaskočení, no na prvý pohľad vedia pomerne málo, čo nám Rudolf Kubík ozrejmil aj v krátkom rozhovore.
Providerov nezaujíma, aké weby jeho zákazník navštevuje
„Koncový poskytovateľ vie, zjednodušene povedané, kto, s kým a kedy. Ešte vie, na akom takzvanom porte, z čoho sa dá teoreticky vydedukovať služba, na ktorej komunikácia medzi dvoma koncovými uzlami prebiehala. Každá služba používa svoj zaužívaný port. Obsah komunikácie dnes už v drvivej väčšine nie je možné vidieť, pretože je šifrovaná point-to-point,“ vysvetľuje Kubík, čo o nás ako používateľoch poskytovateľ internetového pripojenia vie.
Samozrejme, cielene si toto žiadny provider nevyhľadáva, pretože by analýza jednotlivých dát trvalo skutočne dlho a popravde ho ani nezaujíma, aké weby si kto prehliada. Napokon, niekedy to môže byť aj pomerne ťažké.
„Provider bežne nevie, aké stránky kto navštevuje. Na jednej IP adrese môže bežať hostingová služba viacerých firiem. Vieme zistiť, ktorá IP adresa zákazníka v nejakom čase pristupovala na inú IP adresu v internete,“ vysvetľuje pre Interez.sk Rudolf Kubík. „Z verejných zdrojov vieme dohľadať, ktorá internetová firma je majiteľom IP adresy, na ktorú zákazník pristupoval a môžeme len dedukovať, čo na danej adrese robil,“ dodáva.
Viac-menej je prehliadanie internetu na úrovni používateľ – provider bezpečné. Mnohí používatelia internetu však aj napriek tomu chcú svoju aktivitu čo najlepšie ukryť. Niektorí používajú na zamaskovanie svojej aktivity lepšie vybavenie, akým sú VPN nástroje, ktoré presmerujú vašu aktivitu hoc aj na iný kontinent a je tak jednoduchšie zatajiť to, že ste niečo ilegálne stiahli z internetu, iní však zostávajú verní inkognito módu v internetových prehliadačoch. Neuvedomujú si však jednu dôležitú vec.
Inkognito režim prehliadača nikoho nezachráni
„Inkognito mód nechráni absolútne pred ničím. Jedine, že prehliadač neukladá históriu prehliadania a nepovolí uložené cookies. IP adresu má zákazník stále tu istú, čo navštevuje, vidieť z pohľadu poskytovateľa tak isto, akoby fungoval bez inkognito režimu. Tento mód je trošku preceňovaný alebo len zle pochopený,“ vysvetľuje.
Pokiaľ teda maloletý používateľ na rodinnom počítači vo voľnom čase prehliada mládeži neprístupné weby práve cez inkognito mód, históriu to síce neuloží, to, že ich navštívil, však niekde stopu zanechá. Rodič sa k nej ale bežne zrejme nedostane.
Veľkou témou v prípade internetu a ilegálneho obsahu na ňom sú torrentové služby. Tie sa tešia skutočne veľkej obľube, aj keď by sa mohlo zdať, prístupné streamovacie služby a ich ponuka dokážu za nízky mesačný poplatok používateľov zlákať.
Na Slovensku sa zatiaľ žiadny prípad odsúdenia za internetové pirátstvo prakticky neudial. Je to ale aj najmä z dôvodu, že tunajšie orgány zaujímajú skôr iné typy kriminálnikov. Konkrétne ide o ľudí, ktorí sa nejakým spôsobom vyhrážajú iným cez sociálne siete, podvádzajú ostatných na bazárových portáloch, prípadne zverejňujú nahé fotografie cudzích, ktoré im nepatria, v horšom prípade detí.
Torrentom sú ľudia stále verní
Torrenty sa však medzi používateľmi internetu bežne využívajú a nielen na ilegálnu činnosť, keďže ide o pomerne jednoduchý spôsob zdieľania súborov medzi viacerými stranami. Niektoré krajiny Európskej únie však takúto možnosť blokujú.
„Blokovať torrenty a služby, ktoré pravdepodobne nie sú legálne, je technicky náročné, no možné,“ približuje Kubík. Existujú rôzne techniky, ako možno obsah na torrentových službách zablokovať, respektíve ho sledovať. Tie sú ale relatívne komplikované a náročné na hardvér. To je ale aj podľa majiteľa spoločnosti BBXNET finančne mimoriadne náročné.
„A nie je ani v záujme poskytovateľa internetu znepríjemňovať prístup k službám, o ktoré je zo strany zákazníkov záujem. Takáto iniciatívna blokácia vybraných služieb ani nie je legálna. Európska únia tomu hovorí sieťová neutralita a tá zaručuje prístup ku všetkému, čo nie je zakázané verejnými orgánmi,“ vysvetľuje.
To, čo si kto stiahol cez torrenty z internetu do svojho vlastného zariadenia však vedia okrem providera zistiť aj ostatní. A je to jednoduchšie než by zdalo. „Existujú služby, ktoré sledujú takzvaných „seederov“, napríklad na torrentoch a vy si viete na základe verejnej IP adresy zistiť, čo konkrétna IP adresa zdieľala (seedovala),“ približuje Kubík.
„V prípade, že sa za jednou verejnou IP adresou nachádza viacej používateľov, museli by sme spárovať časy, ktorá privátna adresa bola v danom čase na torrentoch pripojená, a tak môžeme odhadnúť, o koho konkrétne išlo,“ dodal.
Monitorujú všetko, nerozlišujú však legálne a ilegálne
Poskytovatelia internetu ale nerozlišujú medzi legálnou a ilegálnou aktivitou. Sledujú všetku aktivitu a ukladajú ju. „O jej ilegalite sa dozvieme až od polície, ak nás požiada o stotožnenie IP adresy na základe poskytnutých informácií. Tými sú väčšinou verejná IP adresa na našej strane, verejná IP adresa druhej strany, čas aktívneho spojenia a port, na ktorom spojenie prebiehalo.“
Je však horšie ako film alebo hudbu z internetu stiahnuť, toto všetko šíriť ďalej. V zahraničí sa však môže stať, že aj za stiahnutie autorsky chráneného obsahu hrozia určité postihy. Tie začínajú najskôr upomienkou, neskôr blokovaním prístupu k internetu a pri opakovanom porušovaní autorských práv môže dôjsť aj k mastnej pokute.
„U nás je najhoršie, ak niekto niečo zdieľa, reálne nám ešte nikdy neprišla žiadosť o stotožnenie osoby, ktorá si z internetu stiahla film,“ hovorí Kubík, pričom dodáva, že políciu skôr zaujímajú horší delikventi, ktorí šíria detskú pornografiu alebo sa dopúšťajú rôznych iných trestných činov, vrátane podvodov.
Streamovacie služby sťahovanie filmov neobmedzili
Samotní poskytovatelia internetu však svojich používateľov nijako orgánom činným v trestnom konaní neudávajú. „Z vlastnej iniciatívy nikto nerieši, či niekto vykonáva akúkoľvek nelegálnu činnosť vo virtuálnom svete, pokiaľ nerobí niečo, čo spôsobuje obmedzenie kvality siete poskytovateľa,“ hovorí Kubík a zároveň tiež vyjadril pochybnosti o tom, že polícia aj sleduje nejakú konkrétnu prevádzku.
Podľa neho je najmä v záujme majiteľov autorských práv, aby sa ich diela nešírili ilegálnou cestou. „Myslím si, že to sledujú práve oni a oni posielajú podnety orgánom činným v trestnom konaní a asi aj dôkazné bremeno je na nich, ale nechcem konšpirovať,“ dodal Rudolf pre Interez.
Sťahovanie filmov či hudby ilegálnou cestou je však stále na rovnakej úrovni aj po zdanlivom rozmachu cenovo dostupných streamovacích služieb. Objem prenesených dát sa napríklad vôbec neznížil, ale naopak vzrástol. „Streamovacie služby sú extra náročné na kapacitu liniek. S ich rozmachom narástli nároky na internetové pripojenie. Doslova zo dňa na deň zákazníci požadovali navýšenie liniek a najvyšší vplyv na to majú najmä služby ako YouTube a Netflix,“ približuje Kubík. Veľkou skúškou pre stabilitu internetového pripojenia bola aj prvá vlna koronavírusvej pandémie.
„Práve pandémia ukázala, aké rezervy mala tá-ktorá sieť. Počas prvej vlny sme my, ako aj iní poskytovatelia, ťahali nové káble, aby sme posilnili linky. Museli sme navýšiť hlavné linky do internetu a navýšiť kapacitu niektorých interných liniek v rámci mesta,“ hovorí. Len tak sa dal zvládnuť nápor používateľov pripojených k internetu, ktorý sa zmenil len v priebehu niekoľkých dní.
Nahlásiť chybu v článku