Prvú snímku natočenú pod vodou tohto nepolapiteľného cicavca sa podarilo zachytiť v hlbokých vodách prímorskej oblasti Azores, ktorá je súčasťou Portugalska. Na zábere vidno tri vorvaňovce, ako sa vynárajú nad hladinu.
Doteraz bolo naživo videných len sedem kusov tohto vzácneho tvora v oblasti zvanej Macaronesia, konkrétne v najjužnejšej časti severného Atlantiku, avšak niektoré z nich si pozorovatelia mohli pomýliť s inými druhmi vorvaňovcov.
Záber nahrala skupina pedagógov na expedícii so skupinkou študentov. Vorvaňovce sa na povrch vynorili na desať minút, čo bol práve dostatok času na to, aby vykĺzli z nafukovacieho člna a pomohou GoPro kamery skupinu veľrýb nahrali.
Natacha Aguilar de Soto, morská biologička, sa vyjadrila, že skupinka sa vynorila odnikiaľ a obkolesila čln. Práve ona neskôr vorvaňovce na zábere identifikovala. Sú to vorvaňovce, ktoré videlo len veľmi málo ľudí na svete.
Vorvaňovce tmavé neboli nikdy označené na výskumné účely, avšak iné druhy vorvaňovcov boli a ukázalo sa, že všetky vykazujú rovnaké vzorce prejavov správania.
Pod vodu sa dokážu ponoriť na hodinu, niekedy aj dve a vynárajú sa len na niekoľko minút, aby sa niekoľko krát nadýchli, kým sa opäť ponoria. A ponárajú sa skutočne hlboko, niekedy aj do vyše kilometrovej hĺbky pod hladinu. Boli zachytené údaje, že niektoré sa dokážu ponoriť až do hĺbky troch kilometrov.
Aby dokázali efektívnejšie „kĺzať“ cez vodu, vorvaňovce divné majú po bokoch tela zárezy, niečo ako vrecká, kam si zasúvajú plutvy. Ak chcete vydržať pod vodou ponorení dve hodiny, každý kúsok energie sa zíde. Na zábere jasne vidno aj bielu škvrnu na hlave vorvaňovcov divných, čo je ich identifikačným znakom. Bledá škvrna zakrýva tzv. melón, oblasť tkaniva medzi nozdrami a nosom, ktorá slúži na zachytávanie klikania, ktoré používajú na komunikáciu echolokáciou. Toto biele miesto je občas nazývané aj biela čiapočka, ktorú pripomína, vyjadril sa vedec zameraný na štúdium morských cicavcov, Jay Barlow. Poukazuje na to, že existuje rozdiel vo farebných variáciách čiapočky a niekedy sa biela škvrna nachádza aj na tzv. zobáku a okolo očí. Vedci očividne vedia o bielej škvrne menej, než si doteraz mysleli.
Táto nahrávka môže vedcom výrazne pomôcť skôr rozoznať tento druh vorvaňovca, ak sa niekedy znova ukáže. Väčšinu informácií o vorvaňovcovi divnom získali vedci pomocou veľrýb, ktoré uviazli na pobreží. Zistili, že ich pokožka môže vplyvom slnka stmavnúť.
Presná identifikácia toho, ako vorvaňovce divné vyzerajú môže vedcom pomôcť sledovať aj populáciu a jej prípadný nárast. Momentálne majú ešte príliš málo informácii na to, aby sa odvážili čo i len odhadnúť, koľko sa ich v oceáne nachádza.
Vie sa, že niektoré druhy vorvaňovcov sú veľmi citlivé na vojenské radary. Vedci chcú tento druh preskúmať a zistiť, nakoľko bol ovplyvnený. A jediná možnosť je tá, že vedci ich budú vedieť presne identifikovať podľa výzoru v ich prirodzenom prostredí, v oceáne.
interez.sk (Petra Sušaninová) newscientist.com
Nahlásiť chybu v článku