Foto: WIkimedia

Už celé desiatky rokov sa debatuje o tom, kto pózoval ako modelka pre obraz Gustava Courbeta, Pôvod sveta, z roku 1866.

Francúzski historici tvrdia ,že sa im túto záhadu konečne podarilo rozlúsknuť. Na obraze môžeme vidieť „close-up“ na ženské prirodzenie. Obraz je známy, ako najškandalóznejšia vagína umenia. Pre verejnosť v 19. storočí bol takýto obraz poriadne šokujúci. Nie je na ňom vidieť modelku samotnú, len časť poprsia a všetko od pása dolu, čo bolo v tých časoch považované za mimoriadne tabu.

Článok pokračuje pod videom ↓

Upozornenie. Aj keď obraz je umelecké historické dielo, nie je vhodné pre osoby mladšie ako 18 rokov. 

Aj dnes tento obraz spôsobuje slušné množstvo znepokojenia. Svedčí o tom incident z roku 2011, kedy bol tento obraz publikovaný na niekoľkých stránkach na Facebooku, ktoré sa venovali umeniu. Sociálna sieť tieto stránky okamžite cenzurovala, čo jej administrátori stránok oplatili súdnym sporom.

Identita modelky bola neznáma po celé storočia. Ľudia sa dlho domnievali, že išlo o Courbetovu milenku, írsku modelku menom Joanna Hiffernan. To však narušili špekulácie o tom, že mala prirodzene ryšavé vlasy, zatiaľ čo modelka na obraze má tmavé ochlpenie. O koho teda išlo?

Foto: Wikimedia 

Pre necenzurovené zobrazenie kliknite sem, ak máte minimálne 18 rokov

Francúzsky historik Claude Schopp odhalil dôkaz o tom, že išlo o celkom inú ženu. Bola to francúzska baletka Constance Queniaux. Schoppovi sa podarilo učiniť jeho zistenie, keď si prechádzal korešpondenciu medzi Courbetom a Alexandrom Dumasom. Zaujala ho najmä pasáž, ktorá sa v minulosti stratila v preklade. Slovo interior (interiér) si zamenil za slovo interview (rozhovor). V skutočnosti tak v listoch nebola predmetom rozhovoru kritika konverzácie, ale maľovania „ženského interiéru“.


A ten mal podľa všetkého patriť parížskej baletke Constance Queniaux. Constance bola milenkou osmanského diplomata menom Halil Şerif Pasha, a ten si obraz u Courbeta objednal. Milenka časom stratila svoj sociálny status, no jej odkaz zostal v Dumasovej metafore zapečatený naveky. Schoppovu domnienku potvrdila aj predsedkyňa francúzskej národnej knižnice. Aj napriek tomu, že záver života Constance nebol zrovna hviezdny, aspoň sa dočkala svojej dávky pozornosti až dodnes v tejto kontroverznej maľbe.

allthatisinteresting
Uložiť článok

Najnovšie články