V nie až tak dávnej minulosti boli popravy relatívne bežnou súčasťou života. Vykonávali sa na verejnosti a ľudia sa na ne chodili pozerať. Medzi tých najvýkonnejších katov všetkých čias patrí Giovanni Battista Bugatti. Na rukách má údajne krv viac ako 500 ľudí odsúdených na trest smrti.

Na popravy sa chodili pozerať aj deti

Ak sa chystáte na výlet do Ríma, okrem vychýrených turistických atrakcií by ste mali navštíviť aj Museo Criminologica, teda kriminologické múzeum, v ktorom nájdete aj plášť a sekeru kata známeho ako Mastro Titta, píše web Grunge. Kat, ktorý sa vlastným menom volal Giovanni Battista Bugatti, bol oficiálnym katom pápežského, resp. cirkevného štátu (historický štátny útvar na Apeninskom polostrove, ktorý existoval medzi rokmi 756 až 1870).

V čase existencie pápežského štátu boli popravy pomerne bežné. Keď sa nejaká konala, zišli sa davy ľudí, aby si ju pozreli, vrátane detí. Web Virtual Roma hovorí o zvláštnej tradícii, ktorá popravy neraz sprevádzala. Muži, najmä z chudobnejších vrstiev, neraz vodili na popravu svojich synov. Presne v momente, kedy čepeľ sekery dopadla na krk popraveného, muž dal svojmu synovi silnú facku. Údajne sa to robilo preto, aby si dieťa riadne zapamätalo, aký osud ho môže postihnúť, ak sa bude zahrávať s ohňom a prejde na nesprávnu stranu zákona.

Práca kata nebola pre každého, no Mastro Titta, alebo Master of Justice (Majster spravodlivosti) ju vykonával naozaj efektívne. Medzi rokmi 1796 až 1864 údajne popravil až 514 ľudí. Svoju prvú popravu mal vykonať v čase, keď mal len 17 rokov (nie je známe, ako sa k tejto práci dostal), poslednú zas až o dlhých 68 rokov neskôr. Do dôchodku sa uchýlil, keď mal 85 rokov.

Robe and Axe of Giovanni Battista Bugatti, who was the official executioner for the Papal States from 1796 to 1864. During his tenure he executed 514 people. pic.twitter.com/HfYh7k1P2R

— History Defined (@historydefined) May 11, 2022

Viedol si podrobný zoznam „pacientov“

Ako píše web Weird Italy, Bugatti si viedol podrobný zoznam ľudí, ktorých popravil. Aj keď sa hovorí, že má na konte 514 popráv, na jeho zozname sú dve mená navyše, sú ale vyškrtnuté. Jeden z obvinených bol totiž zastrelený a druhý bol obesený a následne rozštvrtený za pomoci štyroch koní, ktoré telo ťahali do rôznych strán. Takéto obzvlášť kruté tresty boli vyhradené najmä pre zločincov, ktorí sa previnili mimoriadne brutálnym zločinom, alebo pripravili o život príslušníka cirkvi.

V tom čase sa stínalo najmä sekerou (ale aj gilotínou), obvineného kat ubil na smrť palicou, alebo vykonal popravu obesením. Ak niekoho ubil palicou, následne mu ešte podrezal hrdlo, aby mal úplnú istotu, že človek zomrel, píše Grunge. Po poprave boli v niekoľkých kostoloch po meste rozvešané oznamy, ktoré veriacich žiadali, aby sa modlili za dušu popraveného a modlil sa za neho aj pápež. Poprava totiž nemala byť len trestom pre zločinca a odstrašujúcim príkladom, ale aj rituálom s náboženským aspektom.

Uchovali sa dokonca aj poznámky z jednej z prvých Bugattiho popráv. Píše, že ubil palicou muža menom Valentano Marco Rossi, ktorý zavraždil svojho strýka a bratranca kvôli dedičstvu. Ak si celkový počet popráv, ktoré Bugatti vykonal, vydelíte počtom aktívnych rokov, zistíte, že ich ročne vykonal v priemere 7. V časoch, kedy práve nebol rukou spravodlivosti, sa tak spolu so svojou manželkou (deti spolu nemali) živil predajom vlastnoručne maľovaných dáždnikov turistom.

Pochopiteľne, obyvatelia ho nemali príliš v láske a do centra Ríma mal Bugatti vstup zakázaný. Dokonca nesmel prekročiť rieku Tiber. Hovorilo sa, že ak Mastro Titta prekročil most, v ten deň niekto jeho rukou zomrie, píše The Archeologist. Navyše, do centra mesta nechodil aj kvôli vlastnej bezpečnosti. Mohlo totiž hroziť, že by sa mu chceli pomstiť príbuzní ľudí, ktorých popravil.