Už o niekoľko mesiacov si bude Slovensko pripomínať najväčšie letecké nešťastie v dejinách republiky. V januári 2006 spadlo neďaleko maďarskej obce Hejce dopravné lietadlo Vzdušných síl SR s 43 ľuďmi na palube. Haváriu prežil len jediný.
Pád vojenského lietadla nad územím Maďarska bol obrovskou tragédiou. Zo 43 vojakov a vojačok vracajúcich sa z polročnej misie v Kosove, haváriu prežil len nadporučík Martin Farkaš. S ťažkými zraneniami bol prevezený na oddelenie ARO v košickej nemocnici. Na Slovensku bol po nehode vyhlásený 24 hodín trvajúci štátny smútok, minister obrany Juraj Liška podal demisiu. Pohrebu vojakov sa zúčastnil aj generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer.
Vzhľadom na citlivosť a charakter tragédie sa detaily havárie na verejnosť nedostali. Vyšetrovanie riadilo Ministerstvo obrany SR a Správa o vyšetrení leteckej nehody vojenského lietadla An-24 bola roky utajovaným dokumentom. Zverejniť sa ho rozhodol až terajší minister obrany Jaroslav Naď.
„Spoločnosť čakala na odpovede na otázky, ktoré vyvstávali v dôsledku utajovania spisu, dlhé roky. Okrem toho vznikali tiež rôzne špekulácie o celej udalosti. Preto som nikdy nechápal snahu bývalých vedení rezortu obrany o neustále utajovanie tohto spisu,“ vyjadril sa k odtajneniu správy Naď. Záznamy z vyšetrovania nehody boli „vyčistené“ od osobných údajov, fotografií z lekárskych správ a iných citlivých údajov. Ministerstvo obrany tak 31. júla zverejnilo na webovej stránke celkom 8 dokumentov s informáciami o havárii vojenského špeciálu nad územím Maďarska z roku 2006.
19:36:55
Správa začína základnými informáciami. K nehode malo na základe vyšetrovania dôjsť o 19:37 SEČ, na palube Antonova sa nachádzalo 8 členov posádky, 33 príslušníkov OZ SR a 1 zamestnanec MO SR. Tragédiu prežil jediný. Na mieste nehody sa po príchode záchranárov nenachádzali žiadne ďalšie zranené osoby prejavujúce známky života.
Podľa správy o vyšetrení nehody vzlietol vojenský špeciál z letiska v Prištine o 17:02 nášho času. Posledný radarový záznam obsahujúci všetky údaje o rýchlosti a výške lietadla bol zaznamenaný o 19:36:43. Lietadlo bolo vtedy vzdialené len 4 km severovýchodne od obce Hejce v Maďarsku. Do Košíc ostávalo posledných 28 km.
Záznamy ukazujú aj letovú výšku Antonova. O 18:33:28 lietadlo letelo rýchlosťou 310 km/h vo výške 2 650 metrov. Posledný záznam o 19:36:43 už hovorí o výške 820 metrov a rýchlosti 320 km/h. Podľa vyšetrovacej správy k zrážke s terénom došlo v čase medzi 19:36:55 a 19:37:05. Zo záznamov rádiovej komunikácie vychádza, že posádka lietadla si do posledného momentu neuvedomovala nebezpečnosť situácie a nehlásila ani žiadne problémy. Závery potvrdili aj výsledky pitiev, ktoré preukázali zvýšenú hodnotu stresu až v čase tesne pred haváriou. Vyšetrovanie tiež ukázalo, že lietadlo letelo priamočiaro bez náklonu, zrejme vodorovne, prípadne len s miernym klesaním. Následne sa zachytilo o lesný porast a havarovalo.
Zlyhanie ľudského faktora
Vyšetrovacia správa popisuje aj stav lietadla An-24. Dopravné lietadlo sovietskej výroby bolo v čase tragédie staré 37 rokov, nalietaných malo 10 921 hodín a 50 minút a vykonalo 13 769 pristaní. Životnosť lietadla bola stanovená na 30 000 hodín a 15 000 pristaní. Lietadlo prešlo počas svojej služby piatimi opravami, tou poslednou len niekoľko mesiacov pred tragédiou. V októbri 2005 komisia na letisku Kuchyňa stanovila ďalšiu kontrolu lietadla na máj 2006, technický stav lietadla označila za dobrý.
Vyšetrovanie nehody nepreukázalo žiadne poruchy prístrojov počas letu vojenského špeciálu. Počas havárie posádka riadila lietadlo ručne, autopilot bol vypnutý. Analýza trosiek lietadla preukázala, že poškodenie stroja vzniklo v dôsledku kolízie s terénom.
„Hlavnou príčinou (nehody) bola pravdepodobne strata situačnej a výškovej orientácie s nedodržaním bezpečnostnej výšky letu na danom úseku priblíženia, pravdepodobne v snahe o včasné upravenie si režimu pred pristátím,“ píše sa v správe zverejnenej ministerstvom obrany. Externá štúdia posudzujúca vplyv ľudského faktoru na nehodu z januára 2006, ktorú si objednalo MO SR, však napríklad tvrdí aj to, že vo vzdušných silách OS SR platia zastaralé, neaktuálne a nezriedka nepoužiteľné predpisy pre pilotovanie, navigáciu a obsluhu dopravných lietadiel An-24.
Pátranie po preživších
O 20:10 začína pátranie po havarovanom lietadle. Z letiska Sliač vzlieta vrtuľník Mi-17, ktorý po prílete do oblasti nachádza trosky lietadla približne do 10 minút. Pristáť na mieste nehody nebolo možné, posádka vrtuľníka preto len svetlometmi navádzala pozemné pátracie tímy k miestu tragédie. V rovnakom čase vzniká v Prešove aj pozemná pátracia skupina, tá prichádza na miesto pádu lietadla zabezpečenom maďarskými zložkami až polhodinu po polnoci.
Trosky lietadla sa nachádzali na kopci Borsó neďaleko obce Hejce v nadmorskej výške 747,5 m.n.m., rozptýlené na území s rozmermi 200 x 40 m. Samotné lietadlo bolo rozlámané na niekoľko častí a zničené požiarom. Obete a batožina boli podľa vyšetrovacej správy rozptýlené na ploche 30 x 40 m. Podľa záverov vyšetrovania vznikla pri havárii materiálna škoda prevyšujúca 65 760 000 slovenských korún (viac ako 2,182 milióna eur).
Výpoveď svedka
Správa z vyšetrovania nehody okrem iného obsahuje aj výpoveď svedka. Vzhľadom na to, že haváriu prežil len nadporučík Martin Farkaš, je zrejmé, že ide o prepisy jeho výsluchov. Farkaš vo svojich prvých dvoch výpovediach hovorí, že si samotnú haváriu a okamihy krátko pred ňou nepamätá. Až neskôr vypovedá o niekoľkokrát sa opakujúcich prudkých pohyboch lietadla, pri ktorých sa mu zdvihol žalúdok, čo pripisuje prudkému klesaniu. Spomína si vraj aj na trasenie lietadla, celá situácia však podľa neho trvala veľmi krátko, a to 2 – 3 sekundy.
Farkaš sa potom prebral až po samotnej havárii na pocit silného chladu. Okolo seba počul stonanie a výkriky bolesti. Profesionálny vojak si detaily pamätal hmlisto, spomína však, že mobilným telefónom zavolal najskôr neúspešne na linku 158 a následne svojej manželke. Následne sa Farkaš potácal od telu k telu a zisťoval, či sa niekomu z ďalších pasažierov podarilo prežiť. Pri kontrolovaní tepu jednej z obetí, nastal v jeho blízkosti menší výbuch v dôsledku čoho mal silno popálenú tvár. Záchranári podľa výpovede na miesto nehody prišli o 2 až 3 hodiny po jeho prebratí.
Trosky lietadla boli po havárii prevezené na leteckú základňu v Prešove, kde boli podrobené detailnému skúmaniu. Nájdené a preskúmané boli aj čierne skrinky, napriek tomu nebola dlhodobo známa presná príčina nešťastia. Ministerstvo nakoniec informovalo, že príčinou nehody bolo zlyhanie ľudského faktora v podobe navigačnej chyby, zle nastaveného rádiového výškomeru a zlý odhad pri prechode z prístrojového na vizuálne priblíženie k letisku v Košiciach. Aktivisti a rodiny obetí napriek tomu roky žiadali o nové prešetrenie katastrofy, zrejme aj preto sa MO SR rozhodlo konečne odtajniť plné znenie vyšetrovania nehody.
Občianske združenie AN-24 (5605) – Hejce aj po odtajnení spisu naďalej trvá na nevine pilotov. Občianske združenie nesúhlasí s tým, že vyšetrovanie nepotvrdilo chybu techniky a žiada o obnovenie vyšetrovania nezávislým orgánom s účasťou výrobcu lietadla, informuje TASR.
„Samozrejme, našli sme tam aj niektoré nové informácie, ktoré však náš pohľad na kauzu nezmenili. Skôr nás však zaujalo, že tam chýba mnoho informácií a dokumentov, o ktorých vieme, že existujú,“ skonštatoval predseda združenia Ľudovít Orlický.
V súčasnosti podľa neho správu analyzujú odborníci z oblasti letectva i právnici, s ktorými spolupracujú. Ďalším krokom združenia by malo byť predloženie získaných dôkazov a poznatkov ministrovi obrany a dopracovanie súdnych žalôb.
Nahlásiť chybu v článku