Dôležitými momentami na domácej politickej scéne v roku 2024 boli atentát na premiéra Roberta Fica, ale aj postupné odkrajovanie z demokracie a odklon od doterajšieho dlhodobého zahranično-politického smerovania Slovenska. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Tomáš Koziak.
Ako zdôraznil, demokracia sa väčšinou stráca postupnými krokmi takzvanou salámovou metódou, málokedy to býva priamym štátnym prevratom. Kroky súčasnej vládnej koalície z obsahového aj formálneho hľadiska podľa neho nasvedčujú tomu, že má záujem o menej demokracie.
Jedným z takýchto „odkrojení“ bolo napríklad obmedzenie práva na diskusiu v parlamente, ale aj odvolávanie Michala Šimečku (PS) z postu podpredsedu parlamentu či Márie Kolíkovej (SaS) z postu predsedníčky výboru na kontrolu SIS. „Patrí do základnej výbavy demokratických princípov, že isté posty patria opozícii a opozícia nesie plnú zodpovednosť za to, koho do tej funkcie menuje,“ prízvukuje Koziak.
Fico preberá rétoriku diktátora
Za problém považuje aj to, že vládni predstavitelia sa otvorene prezentujú so svojím priateľstvom a kontaktmi na najvyšších predstaviteľov Ruska, ktoré útočí na iný štát a je na čiernej listine demokratických štátov. Našimi partnermi by podľa jeho slov mali byť, naopak, krajiny, pre ktoré je demokracia niečo nespochybniteľné. „Keď našimi partnermi majú byť Číňania, Bielorusi a Rusi, svedčí to o nie celkom akceptovateľnom nastavení hodnotového sveta politikov, ktorí stoja na čele tohto štátu. Pretože od ich hodnotového nastavenia sa potom odvíja konkrétny obsah politiky, ako napríklad, že ideme šikanovať novinárov, alebo ideme šikanovať mimovládky a preberáme pritom rétoriku ruského zákona o mimovládkach a budeme ich nazývať zahraničnými agentmi,“ poukazuje Koziak. Za absurdné považuje aj vytváranie mýtov o tom, že NATO môže za útok Ruska na Ukrajinu. „Robert Fico vlastne preberá rétoriku diktátora, ktorý permanentne porušuje medzinárodné právo,“ dodal.
Ďalším dôležitým aspektom roka 2024 je napĺňanie, respektíve nenapĺňanie predvolebných sľubov súčasnej vládnej garnitúry. Ako politológ podčiarkol, mnohí voliči volili strany súčasnej vládnej koalície práve z dôvodu, že sľubovali pokoj a stabilitu po predošlých vládach. Ďalších oslovovali sľubované nízke ceny potravín a podobne. „Treba povedať, že toto sa neplní. Nie je tu ani pokoj, ani stabilita, ani nízke ceny potravín. Z hľadiska politického marketingu je veľmi vydarené, keď opozícia nepotrebuje nič iné, len púšťať staré videá Roberta Fica, kde kritizoval predošlú vládu za presne to isté, za čo sa dá kritizovať aj súčasná vláda,“ poukázal.
Atentát na premiéra
Ako veľmi dôležitý moment roka 2024 pripomína politológ atentát na premiéra Roberta Fica. Koziak poukazuje na to, že atentát nemal taký dosah na slovenskú politickú scénu, ako sa predpokladalo. Očakávania, že bude nasledovať možno nejaká podaná ruka na zmierenie napätia v spoločnosti medzi opozíciou a koalíciou, respektíve ich voličmi, sa nenaplnili.
Práve naopak, rozpor v spoločnosti sa ešte viac prehĺbil. „Súčasná vládna koalícia atentát – či už skryto alebo otvorene – využíva na to, aby útočila na opozíciu. Uvidíme, či nedôjde aj ku kriminalizácii opozície minimálne v tom kontexte, že sa budú snažiť spájať atentátnika s opozičnými politickými stranami a posunúť to do nejakej trestnoprávnej roviny,“ podotkol Koziak.
Nedôvera spoločnosti sa prehĺbila
K upokojeniu atmosféry v spoločnosti podľa neho rozhodne neprispel ani spôsob komunikácie po atentáte, ktorý nevzbudzoval dôveru verejnej mienky. „Po atentáte komunikovali minister vnútra a minister obrany, čo je úplne mimo rámec štandardnej komunikácie o tom, keď je spáchaný atentát na vysokého politického predstaviteľa. O tom nemá čo komunikovať minister obrany a minister vnútra by mal informovať len z hľadiska trestnoprávnej roviny, ale nie o zdravotnom stave premiéra,“ poukázal Koziak.
O zdravotnom stave mali podľa neho informovať ošetrujúci lekári – špecialisti. Nielen nevhodný spôsob komunikácie, ale aj vypočúvanie atentátnika na chodbe v rozpore so všetkými procesnými pravidlami a zverejnenie tohto videa na internete prispelo podľa politológa k nedôvere zo strany časti verejnosti. „Navyše, k politickej kultúre patrí aj vyvodenie zodpovednosti za udalosti vo svojom rezorte, čo sa v prípade ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka tiež neudialo,“ dodal Koziak.
Nahlásiť chybu v článku