Donald Trump sa po výhre v novembrových voľbách, v ktorých porazil viceprezidentku Kamalu Harrisovú, vrátil do prezidentského kresla. Zložil prísahu a stal sa 47. prezidentom Spojených štátov amerických. Inaugurácia pre nízke teploty prebehla v rotunde Kapitolu. Trump sľúbil krajine „nový zlatý vek“.

Prezident už pri zozname pozvaných zmenil pravidlá. Na ceremóniu pozval niekoľko zahraničných lídrov, ktorí sa v minulosti z bezpečnostných dôvodov inaugurácie nezúčastňovali. Miesto nich krajinu zastupovali diplomati. Ešte pred ceremóniou svoju účasť ohlásili napríklad argentínsky prezident Javier Milei či zástupcovia z Českej republiky za ANO, Motoristé sobě, alebo senátor Róbert Šlachta. Slovensko zastúpil veľvyslanec.

Trump pred nástupom do funkcie priznal, že jeden z najveľkolepejších sľubov, ktorý využíval počas kampane – vyriešenie vojny na Ukrajine do 24 hodín, nesplnil a nesplní.

Aktuálne sa zameriava na smerovanie USA. V prejave hovoril o suverenite a bezpečnosti, ktoré plánuje obnoviť a o spravodlivosti, ktorá bude navrátená. Okrem vnútornej politiky sa pozornosť upiera aj na kroky voči Grónsku alebo Panamskému prieplavu, o ktorých prezident vyhlásil, že nevylučuje využitie vojenského alebo ekonomického nátlaku na ich získanie.

Ihneď v pondelok podpísal prvé exekutívne nariadenia. Je medzi nimi avizované odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody aj zrušenie práce z domu a na diaľku zamestnancom federálnych úradov. Omilostil tiež asi 1 500 osôb obvinených z útoku na Kapitol.

S jeho návratom sa vynára otázka, čo jeho druhé, a zároveň posledné pôsobenie vo funkcii prezidenta bude znamenať nielen pre Európsku úniu a NATO, ale aj pre Slovensko. Podľa politológa Erika Láštica bude Slovensko zrejme čeliť zavedeniu ciel a taríf, čo môže spôsobiť problémy v automobilovom priemysle.

V rozhovore tiež hovorí, na čo sa bude musieť pripraviť nielen EÚ, ale aj Slovensko, ako môže Trump postupovať v prípade rokovania o mieri na Ukrajine, ale i to, či možno očakávať hrozbu zo strany USA.

Čo Trumpov návrat znamená pre Európsku úniu?

Európska únia už Donalda Trumpa vo funkcii prezidenta zažila. To znamená, že to najväčšie obdobie nejakej neistoty má za sebou a vie predvídať, akým spôsobom bude Trump v prezidentskej funkcii pôsobiť.

Zaujímavé môže byť sledovať, či prebehla nejaká príprava v rámci EÚ na jeho návrat a či je EÚ aj v roku 2025 rovnako silná, ako bola v roku 2016, keď nastúpil do úradu.

Druhý rozmer bude súvisieť s tým, že USA a EÚ sú často vnímané ako rovnocenní hráči, ako rovnocenné entity. Na jednej strane, v USA máme prezidentský systém, kde sa veľká časť moci koncentruje v jednej osobe. Na druhej strane máme EÚ ako veľmi komplikovaný organizmus, kde to líderstvo nie je vždy zrejmé, aj keď tá štruktúra tam je.

V roku 2025 bude reakcieschopnosť EÚ komplikovanejšia, než bola v roku 2016, a to vzhľadom na to, v akom stave sú kľúčové a tradičné líderské krajiny.

Tretí rozmer bude súvisieť s Trumpovým uchopením politiky. To znamená, že Európu nevníma inštinktívne ako spojencov, ale ako konkurenciu. A v tom sa líši od celých dekád predchádzajúcich amerických prezidentov. Z tohto pohľadu, jemu viac vyhovuje Európa, ktorá je rozbitá na jednotlivé štáty, s ktorými (má pocit, že) dokáže lepšie vyjednávať a jednoduchšie zabezpečiť víťazstvá pre samotné USA.

Myslím, že to pekne vidno na príklade Grónska. Zameral sa na Dánsko, hoci je súčasťou NATO aj Európskej únie. Akákoľvek snaha dotknúť sa Grónska naráža aj na strategické záujmy EÚ, ktorá práve toto územie označila za strategicky dôležité z hľadiska budúcnosti a prístupu k strategickým surovinám.

Aký dosah bude mať na Slovensko jeho pôsobenie vo funkcii prezidenta?