Najvzdialenejšie miesto na Zemi dostalo už mnoho názvov. Medzi tie najznámejšie patria napríklad „Point Nemo“ alebo „Oceanic Pol of Inaccessibility“, čo v preklade znamená „oceánsky pól nedostupnosti“. Len málo ľudí však vie, čo sa tu v skutočnosti nachádza.
Miesto, ktoré je vzdialené približne 2250 km od pevniny a je najvzdialenejším miestom od akejkoľvek ľudskej civilizácie, bolo záhadou pre vedcov odjakživa. Mnohí ho považujú za ideálne miesto pre stroskotané kozmické lode, ktoré tu pristáli z vesmíru. Práve preto ho NASA prezýva aj „cintorínom kozmických lodí“.
Ak chcú vesmírne stanice niečo „pochovať“, toto miesto sa na to skvelo hodí. Menšie družice tu však nekončia, pretože pri dopade satelitu na Zem ho teplo z trenia spaľuje a zničí.
Problémom sú však väčšie objekty, ako napríklad Tiangong-1. Je to prvá čínska stanica, ktorá spustila svoju činnosť v septembri 2011 a váži približne 8,5 tony. Čína v marci 2016 stratila kontrolu nad 12 metrov dlhou orbitálnou stanicou, ktorá teraz pomaly dopadá na Zem. Odhaduje sa, že zrážka s našou planétou ju čaká na začiatku roka 2018. Nikto však stále nevie, kde presne by mala stanica dopadnúť.
Bill Ailor, letecký inžinier a pracovník neziskovej spoločnosti Aerospace Corporation, povedal, že spoločnosť bude vedieť presné miesto dopadu iba 5 dní pred samotným dopadom. Ak sa to skončí takto, stovky kilogramov kozmickej lode by mohli padnúť na Zem s rýchlosťou viac ako 180 km/h. Keďže Čína nad orbitálnou stanicou nemá kontrolu, nemôže zabezpečiť, že spadne do najvzdialenejšieho miesta na Zemi „Point Nemo“.
Ailor však dodal, že tak veľký objekt, akým je Tiangong-1, sa môže rozpadnúť na niekoľko oválnych častí. Zóna bez akéhokoľvek ostrova je veľká viac ako 17 miliónov štvorcových, čo by vyhovovalo dopadu. Aj napriek tomu, že nie každá kozmická sonda dopadla na toto „pohrebisko“, šanca, že by Tiangong-1 zničila nejaké mesto, je nepravdepodobná.
Zaujímavosťou je to, že k tomuto miestu sú najbližšie astronauti žijúci na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice. Dôvod je ten, že obežná dráha stanice je približne 360 km nad Zemou, teda aj nad týmto bodom. Najbližšia pevnina k tomuto opustenému miestu je takisto v podobnej vzdialenosti.
„Point Nemo“ je však najmä skládkou starých kozmických lodí. V období od roku 1971 do polovice roka 2016 vesmírne agentúry po celom svete vyhodili na toto miesto viac ako 260 kozmických lodí. Na tomto je mieste je „pochovaná“ napríklad Sovietska vesmírna stanica MIR, viac ako 140 ruských tankov, niekoľko nákladných lodí Európskej vesmírnej agentúry a dokonca aj SpaceX rakety.
Vesmírny odpad, ktorý sa tvorí čoraz viac a viac, je pre našu Zem veľmi nebezpečný. V súčasnosti obieha okolo Zeme viac ako 4000 satelitov v rôznych nadmorských výškach. Existuje však aj priestor na ďalšie, a to dokonca až na 4425 nových internetových satelitov, ktoré chce v blízkej budúcnosti vypustiť Elon Musk a SpaceX. Ak sa zoberú do úvahy všetky spomenuté kozmické lode a objekty, ktoré sa už na obežnej dráhe vyskytujú a pridajú sa ďalšie nové, môže sa stať, že sa začne tento priestor prepĺňať.
Najväčším rizikom sú však kusy vesmírneho odpadu, ktorý sa vytvára pri zrážkach družíc. Takéto zrážky nie sú časté, no stali sa. Bolo to napríklad v roku 1996, 2009 a dvakrát v roku 2013. Tieto nehody vytvorili množstvo kozmických nečistôt, ktoré môžu ohroziť satelity v ich blízkosti. Trosky a vesmírny odpad ostáva na tomto mieste niekoľko stoviek rokov. Stiahnutie starých kozmických lodí z obežnej dráhy je kľúčom k zabráneniu vzniku vesmírneho odpadu. Z tohto dôvodu začali mnohé vesmírne agentúry vytvárať nové kozmické lode.
Najdôležitejším článkom celej akcie je však aj tak politika. Nie je to len technický problém, ale najmä problém štátov, ktoré majú vesmírne stanice a iné objekty vo vesmíre. Žiadny iný štát sa nesmie dotknúť iného satelitu, ak nepatrí jemu. Podľa Ailora by sa mali štáty spojiť a dohodnúť sa na zmluve, ktorá vyhlasuje, že staré a nekontrolovateľné objekty vo vesmíre by sa mali odtiaľ stiahnuť.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku