Štvrtok. Nedočkavo čakáme, kým sa s autom prebojujeme k vytúženému vchodu na festival. Šarmantné hostesky s pletenými košíkmi ponúkajú vysmädnutým pocestným chuťovku v podobe Sládkovej nealko limonády. Už už! Auto úspešne zaparkované a my prechádzame bránami jubilejného 20. ročníka festivalu Pohoda 2016. Pre tento rok pod krídlami banskobystrického pivovaru Urpiner.

Nasávame atmosféru. Skúmame, pozeráme, porovnávame, čo je nové. Počas prvej vyhliadkovej prechádzky naprieč letiskovou dráhou zaujme vznikajúca Kreatívna zóna. Práce stále pokračujú všetko sa deje „work in progress“. Zaujme nový prírastok „mini“ alternatívny stage v podobe garáže. Chalani v jej útrobách pilne pracujú na kvalitnom odzvučnení. Oblepujú jej vnútro kartónmi od vajíčok. Prechádzame za hlavný Urpiner stage do napĺňajúceho sa stanového mestečka. Rýchlo rýchlo! Všetci sa snažia uchytiť si najlepšie miestečko, kým sa to celé nezaplní až do poslednej medzierky. Nádych, výdych. A je to. Stan postavený. A teraz už len nech žije Pohodááá a jej začínajúci sa program na hlavnom stage.

Úvod v znamení bratislavských elegánov ako vystrihnutých zo starého mafiánskeho filmu. Bratislava Hot Serenaders s výnimočným hosťom Milanom Lasicom. Po úvodnej rozohrievačke v podobe svetového hitu od Georga Gershwina, I got rhytm, vychádza na pódium pozitívne naladený pán v rokoch s nezabudnuteľným úsmevom na tvári.

„Prvá pieseň, ktorú vám zahráme aj spolu so mnou, sa volá Ja som optimista. Blahoželám Mišovi Kaščákovi k 20. výročiu tejto krásnej akcie“, úvodom pozitívne naladený Milan Lasica.

A to už publikum neodolá a obdarí legendu slovenského éteru potleskom. A hoci ďalšia skladba mala názov Skôr než odídeš, p. Lasica veru ešte z pódia neodchádzal a okrem niekoľkých ďalších odspievaných hitov uviedol do života nové CD s názvom Ja vodku rád pijem.

Lasica: „ Je mi cťou byť pri krste tohto CD, no chcem len povedať, že sám sa s jeho názvom vôbec nestotožňujem“.

A nasledovala rovnomenná skladba v podaní neopakovateľného hlasu Jožka Kuriláka pod vedením Juraja Bartoša.

Milan Lasica však ešte posledné slovo nepovedal a na úvod skladby s názvom Do zajtra čakaj divákom prisľúbil, že sa pokúsi ešte vydržať do budúceho ročníka. Skladbu odspieval za podpory očarujúcich Serenaders Sisters. Rozlúčil sa očakávaným prídavkom Jáj Zuzka Zuzička a prvý koncert uzavrelo ešte pár skladieb v podaní unikátneho orchestra Bratislava Hot Serenaders.

Nestihli ste na Pohode 2007 energickú gypsy punkovú hudobnú smršť z USA, Gogol Bordello? Nevadí. Počas tohtoročného prvého večera ste si to mohli dostatočne vynahradiť. Zmes folklórnych motívov, huslí, harmoniky a strhujúci výkon speváka Eugena Hutza, ktorý v opojení hudby výdatne dopĺňa šialenú show svojím nenapodobiteľným chraplákom či jemným prejavom gentlemana meniaceho sa veľmi rýchlo na divú šelmu na pódiu. Elektro piráti. Nespútaná tanečná party.

„Companera je čas tancováť“, výkriky Eugena do davu búšiacich divákov pod pódiom. Spevák s dlhými vlasmi, iskrami v očiach a nevídanou charizmou uhral spolu so svojou kapelou jedinečnú tanečnú party. Povolený doping v podobe litrov vína na pódiu len umocnil jeho fluidum. Sexi tanečnice Pamela a Vanessa mali čo robiť, aby stíhali jeho tempu nespútanou hrou na akýchsi veľkých rapkáčoch. Predpríprava na ďalšie tanečné hudobné chuťovky dala zabrať aj tým najnáročnejším tanečníkom.

Čakania na koncert PJ Harvey? Čas pohody a oddychu? To ani náhodou. Žiadne leňošenie, ale pokračovanie na tanečnej busíkovej party v podobe výbušných Holanďanov, Bazzookas. Zastavte sa pred ich žltým obývateľným busom a užite si ich tanečné ska-rockové rytmy, ktoré títo ôsmi páni dávajú priamo z „pódiovej“ strechy svojho pojazdného obydlia.

Hodinka ubehla ako nič a my sa už spolu s davmi presúvame na hlavný stage.
Polly Jean Harvey. Speváčka, multinštrumetalistka, skladateľka, textárka, známa ako PJ Harvey. Jedinečný zjav na svetovej hudobnej scéne a zároveň headliner prvého pohodového večera. Intímna atmosferická hudba. Zvláštny vplyv starých keltských motívov. Pochodové rytmy. Výrazná dychová sekcia v podobe trúbky a saxofónov. Zvláštne zvonivé cyklicky sa opakujúce klavírne úvody. Echo dvojhlasných spevov. Atmosferický hudobný sabat na pódiu. Jedinečnosť neznámeho často nepochopiteľného. Tok hudobnej energie prúdiaci nocou k divákom. Sme na to pripravení? Dokážeme prijať tak odlišnú hudbu presahujúcu naše kultúrne vnímanie „tradičných“ zvukov? Verím, že aj týmto koncertom prispeli organizátori k malej revolúcii, rodiacej sa zmeny hudobného vkusu, občas trochu kritického a konzervatívneho slovenského publika.

Na záver nočný snack v niektorom z lákavo vyzerajúcich stánkov food courtu po vyčerpávajúcom zážitku cestou do stanu. V pozadí znie spoločný set slovenských hudobníkov pod taktovkou Michala Kaščáka z hlavného pódia. Veď 20 rokov je 20 rokov.Oslavujeme ich len raz a keď už, tak poriadne do noci.