Správa súčasne varuje, že pôdy sú vyčerpané a rozloha lesov sa zmenšuje. Strata biodiverzity bude mať ďalekosiahle dôsledky pre život človeka a pre ekonomiku, píše sa v texte.
WWF so znepokojením konštatuje, že svetoví lídri buď nemajú dostatok povedomia o masívnom zániku druhov, alebo mu nevenujú dostatočnú pozornosť. WWF preto apeluje, že treba povzbudiť štátnikov i neštátnikov, aby pristúpili k zmenám (…), aby „tí, ktorí rozhodujú, pochopili, že status quo už nie je udržateľný“.
WWF sa vo svojej správe obracia aj na „veľkých hráčov“ v ekonomike. Pripomína, že služby a produkty poskytované prírodou zdarma predstavujú ročne 125.000 miliárd dolárov, čo je 1,5-násobok HDP celej planéty. Upozorňuje, že ak by firmy alebo štáty mali za „servis“ poskytovaný prírodou platiť, nemali by na to prostriedky. WWF – bez ohľadu na morálne alebo duchovné aspekty – trvá na tom, že súčasné správanie sa ľudstva je neúnosné.
WWF vysvetľuje, že ničením biodiverzity ľudstvo neprichádza len o tigre či pandy, ale aj o pitnú vodu, potraviny, či lieky. Na ilustráciu WWF dodáva, že pokiaľ ide o lieky, 70 percent molekúl liečiv vyvinutých za posledných 40 rokov pochádza z prírodnej bázy.
Čo sa týka potravín, 70 percent kultúr využívaných vo výžive človeka potrebuje opeľovače: hmyz či vtáky. Tieto živočíchy podľa jednej zo štúdií vydaných v roku 2016 poskytujú ľudstvu služby za najmenej 235 miliárd dolárov ročne, pripomína WWF.
Vo svojej správe WWF tiež tvrdí, že príroda „v dobrej kondícii“ by ľudstvu mohla pomôcť čeliť klimatickej zmene.
WWF napríklad vysvetlil, že mangrovníkové porasty chránia močaristé pôdy, ktoré by inak boli zničené eróziou pobrežia. Koraly zasa ochraňujú ostrovy, ktoré sú často vystavené búrkam. Pôda ponechané ladom a bohatá na život absorbuje vodu pri nadmerných zrážkach lepšie ako makadam, konštatuje WWF. Dodáva, že pri zachovaní biodiverzity by aj faktúra za odstraňovanie prírodných katastrof mohla byť nižšia.
Spomínané zníženie populácie stavovcov sa najviac týka trópov v Južnej a Strednej Amerike, pričom jeho hlavnou príčinou je nadmerné využívanie pôdy a intenzívne poľnohospodárstvo.
WWF pripomína, že nie je možné zabezpečiť zdravú, šťastnú a prosperujúcu budúcnosť pre obyvateľov planéty, ak jej podnebie bude destabilizované, rieky vyschnuté, moria vylovené, krajina zničená a lesy zdecimované. „Nemôže existovať život na planéte, ktorá sa úplne zbaví biodiverzity – ekosystému, od ktorého každý z nás závisí“.
„Možno sme posledná (generácia), ktorá môže podniknúť kroky na zvrátenie tohto trendu“, varuje správa.
„Od tejto chvíle do roku 2020 nastáva rozhodujúci moment v dejinách“ ľudstva, píše sa v správe generálneho riaditeľa WWF Marca Lambertiniho.
V roku 2020 budú totiž štáty sveta vyzvané, aby posilnili svoje záväzky na zníženie produkcie skleníkových plynov a súhlasili s opatreniami na ochranu prírody. Stane sa tak na konferencii v Pekingu, pričom cieľom je dosiahnuť v roku 2030 „nulové straty (v oblasti) biodiverzity“.
„Musíme urýchlene prejsť k spoločnosti neutrálnej z hľadiska emisií CO2 a zvrátiť škody spôsobené prírode – napr. prostredníctvom „zelených peňazí a energií či využívaním iných spôsobov poľnohospodársko-potravinárskej produkcie (…), napísal vo svojej správe Lambertini.
„Málokto mal možnosť zúčastniť sa na skutočných historických premenách, toto je naša šanca,“ dodal. Podľa neho by mal svet „prijať novú globálnu dohodu o prírode a ľuďoch“. Šlo by podľa Lambertinho o podobnú dohodu, aká bola schválená v roku 2015 v Paríži a ktorá sa týkala klímy.
Nahlásiť chybu v článku