Počuli ste už niekedy o Paretovom princípe či pravidle? Alebo vám niečo hovorí vzorec 20/80? V tomto článku sa dozviete, čo definuje magický vzorec 20/80, tiež sa pozrieme na to, ako myslieť efektívnejšie – ako robiť menej a dosahovať viac. Prezradím vám, že Paretovo pravidlo 20/80 obracia konvenčné názory o myslení naruby.

Paretov princíp či pravidlo 20/80 má mnoho pomenovaní, avšak podstata ostáva stále ta istá. Paretov princíp hovorí, že existuje vnútorná nerovnováha medzi príčinami a výsledkami, vstupmi a výstupmi, úsilím a odmenou. Pokiaľ chceme túto nerovnováhu vyjadriť aritmeticky, vhodnou mierkou pre vyjadrenie tejto nerovnováhy je práve vzorec, či lepšie povedané, pomer 20/80.

Pravidlo 20/80 hovorí o tom, že 80 % výsledkov, výstupov či odmien vzniká iba z 20 % príčin, vstupov či úsilia. Možno si teraz v duchu vravíte, že táto informácia nie je nijak zvlášť revolučná, no opak je pravdou, priatelia.

Dôvod, prečo aplikovať Paretov princíp do života

Jeden z dôvod, prečo som sa rozhodol napísať tento článok, je ten, že vychádzam z vlastných niekoľkoročných skúseností a chcem sa podeliť o jeden zo spôsobov, ako môžete myslieť efektívnejšie, byť produktívnejším človekom a v konečnom dôsledku robiť menej a dosahovať viac. Fascinujúce na tomto princípe je jeho širokospektrálne využitie v ktorejkoľvek oblasti pracovného či osobného života. Každý jeden z nás môže byť efektívnejším a šťastnejším človekom.

Kto bol Vilfredo Pareto?

Prečo sa to vlastne volá Paretov princíp alebo Paretovo pravidlo? História nám hovorí, že vzorec, na ktorom je založené pravidlo 20/80, bol objavený v roku 1897 talianskym ekonómom Vilfredom Paretom. Možno sa pýtate, ako ho Vilfredo Pareto objavil? Odpoveď je v skutku jednoduchá. Skúmal vzorce bohatstva a príjmov v Anglicku počas devätnásteho storočia.

Výsledky jeho výskumu hovorili o tom, že zo sledovaných vzoriek obyvateľstva plynie väčšina príjmov a bohatstva menšine ľudí. Inak povedané, prišiel na nerovnováhu rozdelenia majetku a bohatstva, kde túto nerovnováhu vyjadril matematickým vzorcom 20/80. Aby sme si nemysleli, že tento vzorec vyvodil len tak z jedného výskumu, na paškál si následne vzal ďalšie údaje z rôznych období a krajín, kde bol výsledok stále rovnaký – vzorec sa nemenil.

Skúsenosť s pravidlom počas štúdia

Môj osobný príbeh s pravidlom 20/80 sa začal písať počas štúdia na vysokej škole. Ako každý jeden študent, zo začiatku som mal problém s efektivitou v učení. Kvantum informácií, málo času a prehnané nároky na skúške – vtedy som začal hľadať spôsoby efektívneho učenia.

Postupne som si všimol, že na skúške urobí oveľa väčší dojem študent, ktorý má veľa vedomostí o pomerne málo veciach ako ten, kto bude mať priemerné vedomosti o veľa veciach. Samozrejme, nie pri každej skúške to je takto, no ja som si to všímal pomerne často. Tejto myšlienke vďačím za veľmi efektívne študovanie počas mojej pôsobnosti na vysokej škole.

Pravidlo 20/80 sa všeobecne delí na dve kategórie, kde prvou je analýza podľa pravidla 20/80 a druhou je myslenie podľa pravidla 20/80. V tomto článku sa budem venovať predovšetkým mysleniu, analýzu len definujem.

Analýza podľa pravidla 20/80

Analýza podľa pravidla 20/80 je mimoriadne užitočná, avšak ľudia nie sú rodenými analytikmi, aby pri každej činnosti analyzovali xyz možností. Analýza podľa pravidla 20/80 skúma vzťah medzi dvoma radmi porovnateľných údajov. Jeden rad údajov vždy vypovedá o ľuďoch či objektoch – obvykle vo veľkom počte. Druhý rad údajov rozoberá nejakú zaujímavú charakteristiku ľudí či objektov, ktorá sa dá zmerať a vyjadriť v percentách. Z môjho uhla pohľadu, asi by sa vám nechcelo všade chodiť so štósom papierov a každý jeden okamih či rozhodnutie takto analyzovať. Preto sa radšej pozrime na myslenie.

Myslenie podľa pravidla 20/80

Pod myslením podľa pravidla 20/80 rozumieme aplikáciu pravidla 20/80 v každodennom živote, teda ide o nekvantitatívne uplatnenie tohto pravidla a vyžaduje si hlboké zamyslenie nad niečim, čo je pre vás dôležité. Možno si vravíte, že opäť to nie je nič prevratné, no zmena našich každodenných návykov podľa pravidla 20/80 nie je taká jednoduchá, ako si možno myslíte. Je rozdiel podľa toho skutočne žiť, alebo to len skúšať. Budem rád, ak sa so mnou podelíte o názory pod týmto článkom.

Myslenie podľa pravidla 20/80 vyžaduje, a pri určitej praxi umožňuje, aby sme si zo všetkých vecí, ktoré sa dejú okolo nás, všimli iba tie, ktoré sú skutočne dôležité a ignorovali tie, ktoré nie sú dôležité. Inak povedané, myslenie podľa pravidla 20/80 nás učí, ako vidieť cez stromy les.

Aplikácia myslenia podľa pravidla 20/80

Pýtate sa, ako teda aplikovať pravidlo 20/80 do vášho života? Pokiaľ chceme uplatniť myslenie podľa pravidla 20/80, musíme sa neustále pýtať sami seba: „Ktorých 20 percent vedie k 80 percentám?“ Nikdy však nesmieme predpokladať, že odpoveď získame automaticky, doprajme si čas a výsledky sa dostavia – to vám garantujem.

Psychológovia tvrdia, že myslenie a postoje môžu byť zmenené vhodným správaním – a naopak. Preto najlepším spôsobom, ako začať myslieť podľa pravidla 20/80, je začať konať podľa pravidla 20/80 a pýtať sa otázku vyššie.

• Myslite asymetricky. Očakávajte, že 20 percent sa rovná 80 percentám.
• Zameriavajme sa na výnimočnú produktivitu a nie na zvyšovanie priemerného úsilia.
• Hľadajme skratky miesto prechádzania celej cesty – v práci či živote.
• Majme svoj život pod kontrolou pri vynakladaní čo najmenšieho úsilia.
• Vyberajme si, nesnažme sa zvládať všetko.
• Snažme sa o dokonalosť v niekoľko málo veciach a nie o dobrý výkon vo všetkom.
• Robme len to, v čom sme najlepší, a čo máme najradšej.
• V každej dôležitej oblasti zisťujme, kde môže 20 percent úsilia viesť k 80 percentám výsledkov.
• Pracujme menej a zameriavajme sa na obmedzený počet veľmi dôležitých cieľov.

P.S.: Pravidlo 20/80 je tak cenné preto, lebo odporuje našej intuícii. Človek má sklony predpokladať, že všetky príčiny sú viac-menej rovnako dôležité, no pravdou je, že nie sú – inak povedané, myslíme si, že 50 percent príčin či vstupov bude predstavovať 50 percent výsledkov alebo výstupov.

interez.sk (Lukáš „Digitálny nindža“ Franko)