Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?. Prieskum tiež ukázal, že iba 27,5 percenta zo všetkých respondentov by bolo v prípade vojny ochotných bojovať za Slovensko.
Podobne ako pred mesiacom i v aktuálnom výskume respondenti pociťujú najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie (88,7 percenta, na prelome marca a apríla to bolo 85,7 percenta).
Mierne tiež narástli obavy z ekonomickej krízy zapríčinenej vojnou (zo 77,5 percenta na 83,6 percenta). Veľmi mierne sa oslabili obavy zo samotnej vojny na Ukrajine (zo 78,2 percenta na 74 percent). Obavy z rozpútania tretej svetovej vojny (73,6 percenta) a z rozšírenia vojnového konfliktu na Slovensko (70,3 percenta) veľmi mierne narástli.
Veľká časť respondentov sa obáva tiež stavu slovenského zdravotníctva (81,2 percenta) a z popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku (65,8 percenta). Narástli tiež obavy z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (68,8 percenta) a z pandémie koronavírusu (49,2 percenta).
Ak by bola na Slovensku vojna, ochotných bojovať za svoju krajinu by bolo iba 27,5 percenta respondentov. Záporne odpovedalo 37,1 percenta opýtaných a odpoveď „neviem“ zvolilo 35,4 percenta osôb. O niečo častejšie by boli ochotní bojovať muži (33,5 percenta) ako ženy (21,7 percenta), ale muži tiež častejšie ako ženy odpovedali na túto otázku záporne. Muži nad 60 rokov sú ochotnejší bojovať za Slovensko ako muži do 40 rokov.
Putinovi odporcovia sú skôr mladší a vzdelanejší Slováci
Podpora ruského prezidenta Vladimira Putina klesla od marca roku 2021 z 55 percent na 28 percent. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre organizáciu Globsec. Zároveň takmer 65 percent respondentov súhlasilo s tvrdením, že prezident Putin chce obnoviť ruské impérium a je preto hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ďalšie krajiny.
Najviac podporovateľov Putina je v kategórii medzi 55-65 rokov. Spolu s nižším vekom zároveň narastá odpor s vyšším vzdelaním – pozitívne ho vníma 33 percent respondentov bez maturity, 26,5 percent respondentov s maturitou a 19,7 percent absolventov vysokých škôl.
Prieskum ukázal, že v slovenskej spoločnosti sa zvýšil obraz Ruska ako agresora. Až 66 percent respondentov si myslí, že konflikt na Ukrajine je nevyprovokovanou a neospravedlniteľnou vojenskou agresiou Ruska, a že odpor Ukrajincov je oprávnený. Prieskum uskutočnili prostredníctvom telefonických rozhovorov od 18. do 23. marca 2022. Tlačovú správu poskytol PR Manager organizácie Globsec Adam Sipos.
„Pokles pozitívneho vnímania Putina je pre Slovensko, kde sme dlhodobo merali sympatie k Putinovi medzi 40 percent až 55 percent dospelej populácie, významný. Ruská agresia na Ukrajine predstavovala pre mnohých červenú čiaru, keď začali vnímať Rusko a Putina ako hrozbu pre našu bezpečnosť. Je to veľká príležitosť konečne prehodnotiť naratívy o Rusku, ktoré na Slovensku do vojny prevládali,“ skonštatovala vedúca Centra pre demokraciu a odolnosť v Globsec Dominika Hajdu.
Väčšina respondentov vníma Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO) ako garanta slovenskej nezávislosti a územnej celistvosti (62 percent) a podporuje rozmiestnenie vojsk NATO na východnej hranici (61 percent). 68 percent opýtaných si myslí, že Slovenská republika musí stáť pevne na strane Európskej únie (EÚ) a NATO, najmä keď Rusko vyhlásilo krajiny EÚ za nepriateľské štáty.
To podľa Globsecu tiež predstavuje posun a naznačuje to zvýšenie podpory pre členstvo Slovenska v NATO. V roku 2019 NATO vnímalo ako garanta bezpečnosti len 54 percent ľudí. „Aj napriek dezinformáciám a konšpiračným teóriám o NATO, ktoré sa napríklad šírili začiatkom roka o Dohode o spolupráci v oblasti obrany so Spojenými štátmi americkými, si dnes ľudia na Slovensku uvedomujú, kto sú naši reálni spojenci a akú hodnotu má pre Slovensko členstvo v NATO,“ dodala analytička Globsecu Katarína Klingová.
Prieskum tiež ukázal, že Slováci vnímajú mnohé aspekty vojny na Ukrajine rozpačito. Napríklad ukrajinského prezidenta Volodomyra Zelenského vníma pozitívne 54 percent opýtaných a negatívne ho vníma 44 percent.
„Rozpačitosť v odpovediach je často spôsobená túžbou ľudí na Slovensku pre spravodlivosti, ale zároveň sa majú tendenciu uchýliť k možnosti, ktorá je najmenej konfrontačná a nastolila by rýchlo mier,“ pokračovala Klingová. Ukrajinský odpor proti ruskej invázii vedený prezidentom Zelenským je oprávnený a Rusko nemá právo požadovať ani Krym, ani iné oblasti, ani neutralitu podľa 67 percent opýtaných. Zároveň však 47 percent respondentov uviedlo, že prezident Zelenskyj by mal súhlasiť so všetkými ruskými podmienkami, a tým zabrániť krviprelievaniu.
Nahlásiť chybu v článku