Svetoznámy fyzik Stephen Hawking pracuje na kozmickej sonde, ktorá dokáže dosiahnuť pätinu rýchlosti svetla. To znamená, že na najbližšiu hviezdu k našej slnečnej sústave by sa mohla dostať za necelých 20 rokov a posielať zábery z miesta, ktoré sa raz možno stane „Druhou Zemou“. Opäť sme o krok bližšie k záchrane ľudstva.
Počas príhovoru na Starmus Festivale Hawking varoval, že ak chceme prežiť, v dohľadnej dobe musíme osídliť ďalšiu planétu. Vedec si myslí, že doteraz sme neboli kontaktovaní vyššou inteligenciou z iných častí vesmíru preto, lebo vždy, keď inteligentná civilizácia dosiahne istú úroveň, dôjde k jej vyhladeniu v dôsledku vojny, vyvinutých chorôb a zbraní hromadného ničenia.
Hawking si myslí, že podobný osud čoskoro postretne aj nás, pretože naša planéta je pre neustále narastajúcu populáciu primalá a prírodné zdroje už nepostačujú. Vyčerpávame Zem až na nebezpečnú hranicu. Významnou hrozbou sú aj klimatické zmeny, či možnosť, že nás zasiahne asteroid.
Spomínaná kozmická sonda by mala merať len niekoľko centimetrov a vážiť zopár gramov. Poháňaná by bola súborom laserov zo Zeme a pohybovala by sa rýchlosťou 160 miliónov kilometrov za hodinu.
Profesor Hawking sa vyjadril: „Taký systém dostal pomenovanie Star Chip a mohol by sa na Mars dostať za menej než hodinu a na Pluto za niekoľko dní. K Voyageru (sonde, ktorá bola do vesmíru vyslaná v roku 1977) by sa dostala v priebehu týždňa a k Alpha Centauri by to trvalo 20 rokov. Potom by nanotechnológia mohla posielať zábery z akejkoľvek planéty, ktorú by sa podarilo objaviť. Mohla by testovať magnetické pole a organické molekuly a laserovým lúčom nám posielať dáta späť na Zem. Kým by sa dáta dostali na Zem, trvalo by to štyri svetelné roky.
Čo je mimoriadne dôležité, Star Chip by mohol na svojej ceste letieť okolo Proximy b, čo je planéta veľkosťou podobná tej našej a v budúcnosti by mohla byť obývateľná. Projekt s názvom Breakthrough Star Shot je pre ľudstvo skvelou príležitosťou, ako preskúmať možnosti budúcej kolonizácie.“
Hawking dodáva: „Samozrejme toto by nebol medzihviezdny let pre ľudí, aj keď je možnosť vybudovať loď, ktorá by uniesla posádku. Nedokázala by však zastaviť. Je to však moment, kedy ľudstvo siahne medzi galaxie. A ak by sa podarilo získať zábery obývateľných planét, bol by to pre ľudstvo úspech nevídaných rozmerov.“
Keďže by však vesmírna sonda cestovala príliš rýchlo, zábery by boli zrejme rozmazané, videli by sme však účinky Einsteinovej teórie relativity v priamom prenose. „Stojíme na prahu novej éry. Osídľovanie iných planét už viac nie je len fikcia. Môže byť vedeckým faktom“, hovorí Hawking.
Hawking pred časom varoval, že hrozieb je príliš veľa a sú príliš veľké, musíme teda osídliť novú planétu. Do úvahy prichádza mesiac, alebo Mars, obe možnosti však majú svoje obmedzenia. Mesiac je príliš malý a nemá atmosféru, ani magnetické pole. Podobne je na tom aj Mars.
Hawking si myslí, že na mesiaci by sme mali vytvoriť základňu do roku 2020 a na Marse do roku 2025, a v najbližších 200 až 500 rokoch by sme mali byť schopní pohodlne cestovať naprieč vesmírom. Samozrejme, Hawkingovi nechýba zmysel pre humor, dodal preto, že ak v blízkosti Alpha Centauri sú nejaké živé tvory, zostávajú blažene neznalé diania okolo Donalda Trumpa.
Hawking dodáva: „Takto by sme mohli ísť na potulky vesmírom a časom, kdekoľvek. Mohli by sme byť svedkami najkrajších fenoménov prírody počas jazdy autom, ležania v posteli, či počas toho, ako sa tvárime, že počúvame niekoho nudného na večierku. Ja už tak robím.“ Beriete takú možnosť?
independent.co.uk
Nahlásiť chybu v článku